MESTO ŠAHY
Koncepcia
školstva
v pôsobnosti
samosprávy mesta Šahy
Stratégia a výhľad do roku 2010
Jún 2005
OBSAH
starna
Úvod 4
2.1. Hodnotový systém školstva 8
2.2. Národný program výchovy a vzdelávania – Milénium 9
2.3. Škola – centrum vzdelávania, športu a kultúry „Otvorená škola” 9
2.4. Vzdelávacie poukazy 11
2.5. Prechod k informačnej spoločnosti 12
2.6. Návrh nového školského zákona 13
2.7. Výchovno-vzdelávacie, vyučovacie a mimovyučovacie aktivity 14
3.
Školy a školské zariadenia v pôsobnosti mesta Šahy 15
3.1
Školy a školské zariadenia, ktorých zriaďovateľom je mesto Šahy 15
3.1.1 Prehľad škôl a školských zariadení
delegovaných na
mesto
Šahy k 1. 7. 2002 15
3.1.2 Zmeny v sieti škôl a školských zariadení
v
pôsobnosti mesta Šahy po 1. 7. 2002 16
3.1.3 Školy a školské zariadenia, ktoré ostávajú
v zriaďovateľskej
pôsobnosti mesta po uskutočnených zmenách 16
3.1.4
Školy a školské zariadenia na území
mesta v inej zriaďovateľskej
pôsobnosti 17
3.2 SWOT analýza 17
4. Školstvo a demografický vývoj mesta a regiónu 21
4.1 Prehľad demografického vývoja mesta Šahy 21
4.1.1 Prírodzený a migračný pohyb obyvateľstva mesta Šahy 21
4.1.2
Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia a veku 22
4.1.3
Štruktúra obyvateľstva mesta podľa národnostného zloženia a
náboženského
vyznania 23
4.2
Prehľad demografického vývoja v obciach regiónu 23
4.3 Prognóza vývoja počtu a štruktúry obyvateľstva SR do roku 2050 25
5.1 Materské školy 26
5.1.1 Všeobecne 26
5.1.2 Technické východiská počtu detí v MŠ 26
5.1.3 Stav MŠ na území mesta za posledné roky 28
5.1.4 Kapacita objektov materských škôl a výhľad počtu detí v MŠ 30
5.2 Základné školy 31
5.2.1
Analýza
kapacít základných škôl na základe vývoja populácie do
roku 2010 31
5.2.2 Základná škola Janka Kráľa 32
5.2.3 Základná škola na Ulici
E.B. Lukáča 32
5.2.4 Základná škola Lajosa Pongrácza s vyučovacím jazykom maďarským 33
5.3 Základná umelecká škola 34
6.1 Všeobecne 35
6.2 Koncepčné zámery rozvoja ZŠ na Ul. E. B.Lukáča č.6 35
6.3 Koncepčné zámery rozvoja ZŠ Janka Kráľa, Mládežnícka 24 35
6.4 Koncepčné zámery rozvoja ZŠ s vjm L. Pongrácza, Mládežnícka 24 36
6.5 Koncepčné zámery rozvoja ZUŠ, Nám.B. Bartóka 1 37
6.6 Koncepčné zámery rozvoja MŠ zriadených mestom Šahy 37
7.1 Sieť škôl a školských zariadení v obciach hontiansko-poipeľského regiónu 39
7.1.1
Základné
školy v obciach Levického okresu 39
7.1.2
Materské
školy v obciach Levického okresu 40
7.1.3
Základné
školy v obciach Veľkokrtíšskeho okresu 42
7.1.4 Materské školy v obciach Veľkokrtíšskeho okresu 42
7.2 Regionálne školstvo – spolupráca samospráv a školských zariadení 42
7.2.1
Odôvodnenie
spolupráce 42
7.2.2 Očakávané pozitíva spolupráce 43
7.3 Mesto Šahy – sídlo regionálneho školstva 44
7.4 Školský úrad – manažovanie školstva 45
7.4.1
Štruktúra
školských úradov v SR 45
7.4.2 Školský úrad pri Spoločnom
obecnom úrade v Šahách 46
7.5 Problematika školstva na národnostne zmiešanom území 47
7.5.1
Národnostné školstvo z pohľadu základných
škôl s vyučovacím
jazykom slovenským 47
7.5.2
Národnostné
školstvo z pohľadu základnej školy s vyučovacím
jazykom maďarským 48
8.1 Návrh opatrení na zníženie energetickej náročnosti školských budov 49
8.2 Požiadavky na technické a
priestorové zhodnotenie školských objektov 49
9. Ekonomická
situácia a financovanie školstva 51
9.1. Systém financovania školstva v SR 51
9.2 Štruktúra finančných normatívov pre obec 52
9.2.1 Prenesené kompetencie 52
9.2.2 Originálne kompetencie 9.3 Finančná analýza školských zariadení, ktorých zriaďovateľom je
mesto Šahy 55
10. Závery a odporúčania 60
10.1 Závery a odporúčania vyplývajúce z demografického vývoja 60
10.2 Odporúčania na zlepšenie technického stavu školských objektov 61
10.3 Odporúčania na úseku činnosti školského úradu 61
10.4 Záverečné ustanovenie 61
11. Nadväzujúce dokumenty, predpisy a vyhlášky 62
ÚVOD
Vláda Slovenskej republiky
považuje výchovu a vzdelávanie za jednu zo svojich najvýznamnejších trvalých
priorít. Chce vytvoriť spoločnosť, v ktorej vzdelávanie bude zdrojom
dlhodobej prosperity Slovenska, čo ovplyvní postavenie SR v Európe, ako aj
všestranný rozvoj osobnosti a uplatnenie každého občana. Rozhodujúcou úlohou
štátu, ale aj celej spoločnosti je zastavenie úpadku vo vzostupnom koncepčnom rozvoji výchovy a vzdelávania, ako aj v zaistení
rovnosti v prístupe k vzdelávaniu. Národný program výchovy a
vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15-20 rokov vychádza
z ambície, aby načrtol ľudskú spoločnosť na základe humánno-tvorivej výchovy pre
tretie tisícročie. Je to veľký cieľ hraničiaci s víziou, ale bez
veľkých snov by dnes neexistovalo ľudstvo. Lebo, parafrázujúc Marca
Aurélia „človek má takú cenu, akú cenu má to, o čo sa snaží”. Myslíme si, že
to platí aj o našom štáte.
Vývoj spoločnosti či už v oblasti
ekonomickej, sociálnej alebo environmentálnej stavia výchovu a vzdelávanie
do novej pozície. Transformácia systému neprináša len zásadnú potrebu zmeny
vzdelávania na školách, ale aj zásadnú reformu v manažovaní
a financovaní na akejkoľvek úrovni v školstve. Vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do EÚ a na
prechod kompetencií na samosprávu, je v rámci reformy verejnej správy
nutnosťou vytvárať v školách a školských zariadeniach podmienky na
realizáciu projektu Národného programu
výchovy a vzdelávania – Milénium, ktorý vláda SR schválila
v decembri 2001.
„Vstup SR do EÚ bude mať celý rad závažných, prevažne pozitívnych dôsledkov. Slovensko sa stane súčasťou spoločenstva štátov, ktoré predstavujú svetovú hospodársku veľmoc, posilní sa stabilita SR, zabezpečí sa jej demokratický vývoj, prosperita, zvýši sa životná úroveň obyvateľstva. Jednotný európsky pracovný trh poskytne veľkú možnosť uplatnenia pre našich občanov v inej zemi a za úplne inú cenu, získať bohaté skúsenosti a vzdelávať sa aj na tých najprestížnejších vzdelávacích inštitúciách v Európe, pričom slovenský moderný vzdelávací systém má v prvom rade pomôcť našim občanom uplatniť sa na Slovensku a zveľadiť našu krajinu. SR bude môcť čerpať oveľa väčšie finančné prostriedky z fondov EÚ, intenzívnejšie sa zapájať do medzinárodných programov, čím bude dochádzať ku konkurencii vo vzdelávaní, ale tiež sa bude zdokonaľovať náš vzdelávací systém. Čím ďalej tým viac študentov, občanov bude odchádzať za vzdelaním do zahraničia, či už na krátkodobé alebo dlhodobejšie študijné pobyty, čím dôjde k prelínaniu sa kultúr, vzájomnému ovplyvňovaniu. Predpokladáme viac obohacovanie národných kultúr než ich likvidáciu. Nie menej významná bude skutočnosť, že na Slovensko prídu zahraniční učitelia, najmä na vysoké školy, zahraniční odborníci, ktorí prinesú nové technológie, iný štýl práce a riadenia podnikov, ale aj sociálnych procesov. Najmä Európsky sociálny fond ponúka veľké možnosti pre rozvoj odborného vzdelávania a zamestnanosti. Medzinárodná spolupráca umožní vzájomnú výmenu informácií, myšlienok, obohacovanie skúseností, inšpiráciu, synergický efekt, deľbu práce, čo spolu s finančnou podporou umožní vyriešiť mnoho problémov vzdelávacieho systému v SR, napr. tvorbu multimediálnych vzdelávacích programov, informačného systému, ktoré by malá krajina sama nemohla vyriešiť. Kvalitné vzdelanie je rozhodujúcim zdrojom budúceho rozvoja, prosperity a konkurencieschopnosti SR. Tvorivo-humánne vzdelávanie a výchova je aj podmienkou sociálneho konsenzu – odstraňovania sociálnych nerovností, riešenia rómskej problematiky, neporozumenia medzi ľuďmi, sociálnych konfliktov. Vzdelanie a výchova je najlepšou prevenciou v boji proti kriminalite, nezamestnanosti, drogám, protispoločenskému správaniu, ale aj najlepším stimulom pre vytvorenie kvalitného života občanov Slovenskej republiky v budúcnosti.
Vstup do Európy a moderného sveta znamená pre Slovensko aj školu demokracie a tolerancie k menšinám, tolerancie k iným kultúram, ale tiež stimuluje porovnávanie sa s inými krajinami a tiež znamená nástup tvrdšej a rozsiahlejšej konkurencie. Človek získa prostredníctvom moderných komunikačných technológií veľa susedov, ale zároveň veľa konkurentov. Vzdelanie je naším najväčším bohatstvom, ktoré nám môže významne pomôcť vyrovnať sa s fenoménom globalizácie. Žiaľ, zatiaľ vzdelanie u nás je do značnej miery skrytým a nevyužitým kapitálom.”
1. Strategické ciele
Koncepcie školstva v pôsobnosti mesta Šahy
Vychádzajúc zo zámerov a vízií, uvedených v úvode tejto koncepcie, navrhujeme v nastávajúcom období sledovať nasledovné strategické ciele:
·
premeniť
tradičné encyklopedicko-memorovacie a direktívno-neživotné školstvo na
tvorivo-humánnu výchovu a vzdelávanie s dôrazom na aktivitu a slobodu osobnosti
(Milénium),
· dosiahnuť, aby sa škola stala kultúrnym, športovým a spoločenským centrom komunity,
·
vytvoriť
motivačné prostredie na racionálne riadenie škôl a školských zariadení
·
zabezpečiť
výchovu v materinskom jazyku,
·
vyrvoriť
predpoklady, aby mesto Šahy sa stalo
regionálnym centrom výchovy a vzdelávania v hontiansko-poipeľskom
regióne.
Európske krajiny
postupne smerujú k znalostnej spoločnosti, v ktorej sú hlavným
zdrojom rozvoja informácie a znalosti, resp. ich efektívne
využívanie. Tomu nepochybne treba prispôsobiť i ciele a obsah
vzdelávania v našich školách. Nimi už nemôže byť iba osvojovanie si
faktických vedomostí v jednotlivých predmetoch, ale schopnosť žiakov so
získanými poznatkami efektívne pracovať. Preto sa do cieľov a obsahu
vzdelávania presadzujú tzv. kľúčové kompetencie.
Na barcelonskom
zasadnutí EÚ v marci 2002 bol schválený zoznam ôsmich oblastí vzdelávania,
pre ktoré sa na základe predstáv členských štátov spracúvajú kľúčové
kompetencie.
Vzdelávacie oblasti:
-
komunikácia
v materinskom jazyku
-
komunikácia
v cudzom jazyku
-
informačné
a komunikačné technológie (IKT)
-
matematické,
prírodovedné a technické odbory
-
podnikateľstvo
-
medziľudské
a občianske kompetencie
-
vedieť sa učiť
-
všeobecný
kultúrny prehľad
Na zasadnutí bolo odporučené, aby členské štáty EÚ venovali maximálnu pozornosť vyučovaniu cudzích jazykov v ranom veku detí a využitiu počítačov pre vlastné učenie. Štáty EÚ potvrdili, že pokladajú uplatnenie IKT vo vzdelávacích systémoch za jeden zo svojich najdôležitejších cieľov.
V nasledujúcom období sa očakáva výrazný tlak na zefektívnenie výkonu mestskej samosprávy v oblasti komunikácie s občanmi a ostatnými inštitúciami verejnej správy, z toho dôvodu rozvoj technickej infraštruktúry v oblasti informačnej a komunikačnej technológie bude nevyhnutnou potrebou. Vychádzajúc z tejto vízie bude nevyhnutné výrazným spôsobom urýchliť dobudovanie rozvodov TKR (televízny káblový rozvod) s dôrazom na možnosť obojstrannej komunikácie užívateľov systému.
Koncepcia štátnej politiky vytýčila smer a ciele vo výchovno-vzdelávacom procese. Je vecou každej školy, akú stratégiu a taktiku si zvolí v tomto dlhodobom procese, aby obstála v tvrdom konkurenčnom prostredí nielen z pohľadu mesta, ale aj regiónu.
Vzhľadom na skutočnosť, že vzdelávanie je predmetom celospoločenského záujmu, nesie zaň zodpovednosť štát (Ústava SR, hl. 2). Ale štát nesmie potláčať rozhodovanie jednotlivca pri slobodnej voľbe vzdelávacej cesty. Slobodné rozhodovanie jednotlivca núti školy ku kvalitnému poskytovaniu služieb. Vytváranie kvalitných podmienok pri výchove a vzdelávaní je poslaním školy a malo by byť v súlade:
Koncepcia rozvoja školstva v pôsobnosti mesta Šahy ďalej vychádza zo súčasne platných zákonov: zákon č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a zákona č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, ktoré boli schválené v súvislosti s reformou školstva a decentralizácie štátnej správy v SR. Keďže cieľom výchovy a vzdelávania je slobodný, dobrý, vzdelaný, aktívny a šťastný človek, tak pre efektívne zapojenie mladých ľudí do spoločnosti považujeme za cieľ vzdelávania v školách a školských zariadeniach vybaviť žiaka pre život dôležitými, kľúčovými kompetenciami:
- základné vzdelanie,
- komunikačné schopnosti,
- vedieť spolupracovať,
- tvorivo a kriticky riešiť problémy,
- pracovať s modernými informačnými technológiami,
- konať slobodne a vedieť niesť zodpovednosť za svoje konanie,
- vedieť sa učiť,
- ovládať cudzí jazyk.
Výchova a vzdelávanie v škole musí mať principiálny základ, z ktorého sa odvíja celá práca v škole. Prácu všetkých zamestnancov, aj pedagogických, aj nepedagogických, by mal určovať ich spoločný hodnotový rámec, ktorý v sebe zahŕňa:
- slobodu,
- demokraciu a subsidiaritu,
- rešpektovanie ľudských práv a práv dieťaťa,
- rozvoj občianskej spoločnosti,
- rozvoj učiacej sa spoločnosti,
- ciele edukácie žiakov.
Bez hodnotového rámca nie je možné formulovať a napĺňať strategický cieľ školy. To, že aká je pedagogická koncepcia na škole, závisí od toho, aké ľudské hodnoty vo výchove učitelia uznávajú. Pedagogická koncepcia orientovaná na rozvoj osobnosti žiaka si vyžaduje uznávanie určitých hodnôt. Ak hodnoty sú to, čomu ľudia veria, aké majú presvedčenie, potom nie je ľahké zmeniť prístupy a konanie učiteľa. Humanistická koncepcia predpokladá, že v procese výchovy a vzdelávania sa na škole budú uznávať a uplatňovať zvlášť tieto hodnoty:
2.2 Národný program výchovy a vzdelávania – Milénium
Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov vznikol na základe verejnej diskusie k návrhu Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike. Nadväzuje na Programové vyhlásenie vlády SR z novembra 1998, materiály vzťahujúce sa k vývoju slovenského školstva a zároveň využívala výsledky verejnej diskusie. Opiera sa taktiež o analýzu obecných trendov, ktoré sa dlhodobo uplatňujú v krajinách Európskej únie a ostatných vyspelých štátoch sveta. Program súhrnne vymedzuje hlavné priority, ktoré majú rešpektovať a realizovať štátne a verejné orgány, jednotlivé školy a školské zariadenia, pedagogickí pracovníci a všetci ostatní aktéri vzdelávacej politiky na Slovensku.
Treba zdôrazniť, že Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov nie je vedeckou prácou plnou dôkazov, faktografických podkladov a pramenných odvolávok. Nie je ani dokonalým projektom strategického plánovania a riadenia, pre ktoré je ktorýkoľvek text o stratégii skôr súborom zámerov, stále podliehajúcim korekciám podľa rýchlo sa meniacej skutočnosti. Vzniká teda ako otvorený, živý dokument, ktorý sa neustále mení a upravuje, obsahuje strategickú víziu kľúčových problémov, ich väzieb a najmä akcií, ktoré by mali viesť k tomu, aby sme na historickej križovatke súčasných záujmov a perspektívnych potrieb našej spoločnosti nielen nezablúdili, ale pokiaľ možno postupovali čo najrýchlejšie k najlepšej možnej pozícii medzi porovnateľnými, predovšetkým podobne veľkými európskymi štátmi.
Národný program ako každý koncepčný materiál stojí na dvoch základných princípoch – vízia (koncepcia, program) a zdroje (ľudia, financie). Možné stratégie rýchleho rozvoja moderného vzdelávacieho systému na Slovensku sú silne limitované najmä kritickým nedostatkom finančných zdrojov.
2.3 Škola – centrum vzdelávania, športu a kultúry „Otvorená škola”
Projekt otvorená škola je projekt zásadnej premeny spoločenského postavenia školy. Klasická škola je dnes chápaná, a aj sama sa profiluje prioritne ako vzdelávacia inštitúcia (v menšej miere ako výchovná inštitúcia) v rámci povinnej školskej dochádzky. Postavenie školy sa však chápe v podstatne širšom kontexte ako kultúrno-spoločenská ustanovizeň miestnej komunity. Z tohto vychádza hlavný cieľ programového vyhlásenia vlády:
„Škola sa musí stať v regióne kultúrnym, športovým a spoločenským centrom obecnej komunity. Školu považujeme za otvorené spoločenstvo žiakov, učiteľov a rodičov, ktorej hlavným poslaním je poskytovať komplexné služby v oblasti výchovy a vzdelávania každej rodine a ďalším odberateľom v rámci celoživotného vzdelávania na základe slobodnej ponuky a dopytu po týchto službách.” (Cit. Programové vyhlásenie vlády).
Škola by sa mala zmeniť na centrum vzdelávania, športu a kultúry. Klasické školy sú dnes navyše chápané ako jednotné s identickou ponukou výchovy a vzdelávania, s identickou ponukou prístupov a metód výchovy a vzdelávania. Čo vedie k strate individuálnej tváre školy, k strate možnosti identifikovať svoju školu a ponúkať alternatívne výchovno-vzdelávacie postupy. Výsledkom je stagnácia kvality. Nástrojom na zvýšenie kvality nemôže byť ani zákon, vyhláška, kontrola, ani inšpekcia. Na zvýšenie kvality je potrebné zmeniť systém, ktorý bude motivovať školy k dosahovaniu lepších výsledkov. Ako nástroj sa plánuje používať normatívne financovanie na žiaka, ktoré do systému prinesie konkurenčné prostredie ako základný motor zvyšovania kvality.
Pre zdravé fungovanie školy je preto potrebné, aby mala škola možnosť svojou širokou ponukou aktivít bojovať o žiaka v konkurenčnom prostredí iných škôl. Je potrebné, aby bola škola autonómna a mala možnosť okrem základných vzdelávacích aktivít ponúkať aj doplnkové vzdelávacie aktivity, mimoškolské aktivity, športové aktivity, kultúrne aktivity a doplnkové služby.
Takto vznikne paleta rôznych škôl vhodných pre rôzne deti. Snahou školy bude, aby žiaci prichádzali do školy s radosťou, nie iba z povinnosti. Škola sa musí viac priblížiť deťom – žiakom – študentom – rodičom – verejnosti. V súčasnosti sa škola považuje za inštitúciu, ktorej hlavným poslaním je služba každej konkrétnej rodine.
Je potrebné dať škole možnosť, aby poskytovala rodine komplexné služby na poli vzdelávania, športu i kultúry a nemusela sa pritom obmedzovať len na svojich žiakov, ale aby mohla poskytnúť aktivity a služby širokej verejnosti v rámci celoživotného vzdelávania.
Projekt
otvorená škola je preto príležitosťou pre školy nájsť si vlastnú tvár, vyjsť
z priemernosti a byť úspešný na trhu školského vzdelávania.
Mesto Šahy, ako zriaďovateľ 3 základných
škôl, 5 materských škôl, 4 zariadení školského stravovania a základnej umeleckej školy plánuje vytvoriť vhodné podmienky pre všetky
školy a školské zariadenia, aby mohli
vybudovať širokú ponuku aktivít. Smerodajný nemá byť imaginárny „priemerný“
žiak, ale každý jeden konkrétny žiak a jeho individuálne potreby a danosti.
V duchu uvedených skutočností bude potrebné vytvoriť čo najlepšiu
spoluprácu so školami a školskými zariadeniami s cieľom vytvoriť také školy, ktoré by sa zmenili na centrum vzdelávania, športu a kultúry.
V koncepcii školstva v pôsobnosti mesta Šahy je potrebné zohľadňovať nasledovné čiastkové ciele:
1. Motivácia otvorenej školy – motorom otvorenej školy musí byť príležitosť, aby si školy mohli získať viac študentov, a tým viac finančných prostriedkov na svoju základnú činnosť, aby si mohli v rámci viaczdrojového financovania zarobiť doplnkové finančné zdroje.
2. Hlavná činnosť – so zvýšením atraktivity školy, vhodnou prezentáciou školy, vytvorením zamerania školy, vytvorením širokej palety poobednajšej činnosti má škola príležitosť osloviť viac žiakov a rodičov, a tak získať viac financií na svoju hlavnú činnosť.
3. Doplnkové zdroje – uskutočňovaním mimoškolských aktivít by získali školy doplnkové financie z nasledovných zdrojov: štátny rozpočet, zdroje obcí, sponzorské príspevky, poplatky účastníkov.
Z hlavného cieľa Programového vyhlásenia vlády vychádzajú nasledovné čiastkové ciele:
1) Posilnenie výchovnej funkcie školy
2) Škola sa stáva otvorenou inštitúciou
3) Využitie materiálno-technického a ľudského
potenciálu (ekonomický cieľ)
Cieľové skupiny majú byť žiaci, študenti a ostatní obyvatelia mesta. Majú sa využívať rôzne formy aktivít, napr.: záujmové útvary, krúžky, voľnočasové aktivity, príprava miestnych súťaží, turnajov, koncertov, besied, exkurzií, kultúrnych a športových podujatí, výstav, organizovanie táborov a sústredení, krátkodobé a víkendové podujatia, voľné neorganizované aktivity pre občanov atď.
Hlavnými piliermi projektu sú:
2.4 Vzdelávacie poukazy
Reforma financovania regionálneho školstva postupovala od 1. 9. 2004 do svojej ďalšej etapy. Prvýkrát sa na Slovensku začali na financovanie mimoškolského záujmového vzdelávania zo štátnych prostriedkov používať vzdelávacie poukazy, ktoré reprezentovali nástup tzv. kupónového systému financovania.
Cieľom zavedenia vzdelávacích poukazov bolo, aby sa rodičia-žiaci stali skutočne tými, ktorí priamo rozhodujú o použití štátnych finančných prostriedkov. Rodič-žiak sa stáva vlastníkom vzdelávacieho poukazu a priamym distribútorom štátnych financií, ktoré poukazy reprezentujú. Rodič-žiak sa stal zákazníkom, o ktorého priazeň sa uchádzajú poskytovatelia mimoškolského záujmového vzdelávania, a ako zákazník má právo slobodného výberu a právo vlastného hodnotenia kvality aj v tejto oblasti.
Systém financovania školských inštitúcií sa zmenil na systém podporujúci vzdelávanie každého jednotlivého žiaka. Vzniklo konkurenčné prostredie mimoškolského záujmového vzdelávania, ktoré prirodzenou metódou zvyšuje jeho kvality.
Nemenej dôležitým cieľom je poskytnutie všetkým žiakom rovnakú šancu v prístupe k záujmovému vzdelávaniu a mimoškolským aktivitám bez rozdielu, bez vylúčenia kohokoľvek kvôli jeho príslušnosti k národnosti, etnickej alebo sociálnej skupine, prípadne kvôli jeho telesným alebo duševným predpokladom. Záujmové vzdelanie a mimoškolské aktivity majú vyhľadávať deti a mládež, nie naopak. Musia osloviť každého a ponúknuť mu zmysluplné využívanie voľného času a podmienky na rozvoj jeho záujmu.
Záujmová činnosť žiakov základných a stredných škôl, ktorá sa realizuje v školách a v školských zariadeniach v mimovyučovacom čase, je dôležitou súčasťou komplexnej výchovy a vzdelávania žiakov. Na financovanie tejto činnosti podľa zákona č. 597/2003 Z. z. štát prispieva zo štátneho rozpočtu dvoma spôsobmi: jednak formou normatívov a normatívnych príspevkov, jednak prostredníctvom vzdelávacích poukazov. Vzdelávacím poukazom štát poskytuje osobitný finančný príspevok tým školám a školským zariadeniam, ktoré získali od žiakov vzdelávacie poukazy a poskytujú im záujmové vzdelávacie aktivity.
V zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Šahy sa nachádzajú tri základné školy, ktoré mimoškolské aktivity prostredníctvom vzdelávacích poukazov uskutočňujú od školského roku 2004/2005. Do 30. septembra 2004 školy mali vyhotoviť poukazy a následne vytvoriť vhodné krúžky, skupiny, kde sa uskutočnili mimoškolské aktivity. Na základe vyhotoveného protokolu mesta Šahy sa evidovali vzdelávacie poukazy v nasledovnom zložení:
1. Základná škola Janka Kráľa, Mládežnícka ul. č. 24, Šahy – počet prijatých poukazov: 290.
2. Základná škola s vjm Lajosa Pongrácza, Mládežnícka ul. č. 24, Šahy – počet prijatých poukazov : 336.
3. Základná
škola Šahy, Ul. E. B. Lukáča č. 6 – počet prijatých poukazov : 281.
2.5 Prechod k informačnej spoločnosti
Škola musí pracovať v súlade so svetovým trendom na prechode od industriálnej spoločnosti k modernej informačnej spoločnosti aj cez využívanie projektu Infovek alebo iných viaczdrojových foriem financovania na zvládnutie nielen počítačovej gramotnosti, ale aj na získanie schopností vyhľadávať relevantné informácie a efektívne s nimi pracovať. Ide o vytvorenie celého systému informačno-komunikačných technológií (IKT) v jednotlivých predmetoch tak, aby sa spoločenská úloha učiteľa postupne menila na edukačného sprievodcu alebo sprostredkovateľa vedomostí. Tu sa žiadajú tri aspekty premeny školy:
1. hardvérová infraštruktúra,
2. príprava učiteľov,
3. tvorba edukačného programu.
Zmyslom projektu Infovek je pripraviť mladú generáciu na Slovensku pre život a uplatnenie sa v informačnej spoločnosti XXI. storočia – slovom vytvoriť predpoklady, aby naša mladá generácia bola konkurencieschopná na formujúcom sa globálnom trhu práce, predovšetkým v porovnaní so svojimi vrstovníkmi z Európskej únie. Priestorom, kde sa táto príprava musí odohrávať, je škola. Aby škola túto náročnú úlohu bola schopná realizovať, musí sa prostredníctvom informačných a komunikačných technológií premeniť z tradičnej školy na modernú globálnu školu tretieho tisícročia. To si vyžaduje nielen vybudovanie adekvátnej hardvérovej infraštruktúry na školách, ale predovšetkým prípravu učiteľov tak, aby boli schopní aplikovať moderné informačno-komunikačné technológie (IKT) vo vyučovaní svojich predmetov.
Asociácia projektu Infovek v roku 2004 obdržala z MŠ SR písomnú
zmluvu podpísanú Ministrom školstva SR
na realizáciu školení učiteľov všetkých základných a stredných škôl v rámci
školiacich centier Infoveku. Ide o projekt informatizácie regionálneho
školstva, v rámci ktorého sa uskutočňujú školenia v oblasti základov
práce s informačno-komunikačnými technológiami a ich využití v práci
učiteľa na školách a školských zariadeniach registrovaných v sieti škôl a
školských zariadení MŠ SR.
V rokoch 2005 a 2006 je potrebné vyškoliť na 250 školiacich centrách
Infoveku všetkých pracovníkov škôl,
ktorých pracovnou náplňou je výučba detí, a ktorí majú pracovný vzťah s
niektorou školou (týka sa učiteľov a majstrov odbornej výchovy). Toto školenie
je v uvedených rokoch hradené z prostriedkov MŠ, po tomto termíne si ho učiteľ
hradí sám. Po absolvovaní školenia získajú učitelia certifikát MŠ. Certifikát o preškolení v oblasti IKT budú musieť
mať všetci učitelia školských zariadení.
V meste Šahy sa nachádza školiace centrum na Gymnáziu
s vyučovacím jazykom maďarským, kde od 1. januára 2005 už vyškolili viac
ako 60 učiteľov zo základných škôl celého regiónu. Od marca 2005 funguje
školiace centrum aj na Základnej škole v Demandiciach, kde prebieha školenie vlastných učiteľov, ale aj
učiteľov z okolitých obcí.
Na gymnáziu v Šahách sa od 8. januára uskutočňuje školenie učiteľov ZŠ, SŠ a MŠ a zamestnancov školstva prostredníctvom Projektu Európskeho sociálneho fondu – SOP – Ľudské zdroje. Cieľom projektu je zvýšenie kvalifikácie a adaptability zamestnancov školstva vstupujúcich na trh práce, získanie zručností v oblasti informatizačných a komunikačných technológií. Doteraz vyškolili 108 zamestnancov školstva z celého regiónu.
2.6 Návrh nového školského zákona
Tento návrh zákona upravuje vzdelávanie v predškolských zariadeniach, základné vzdelávanie, nižšie stredné vzdelávanie, stredné vzdelávanie, vyššie odborné vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania. Stanovuje princípy, ciele, materiálno-technické a personálne podmienky, za ktorých sa výchova a vzdelávanie môže uskutočňovať v súlade so štátnou školskou politikou. Vymedzuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb ako účastníkov výchovy a vzdelávania. Návrh nového školského zákona má viac častí a diel, kde sa podrobne rozoberajú jednotlivé parciálne prvky výchovno-vzdelávacieho systému v Slovenskej republike.
Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona je poskytovanie služby vo verejnom záujme. Je založená na týchto princípoch:
a) bezplatnosti základného a stredného vzdelania v školách, ktoré zriaďuje štát alebo orgán územnej samosprávy, ak tento zákon neustanovuje inak,
b) rovnakej možnosti na výchovu a vzdelávanie, v školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona, v určenej kvalite a na vzdelanie umožňujúce uplatnenie sa na európskom trhu pracovných síl pre všetkých občanov bez ohľadu na rasu, národnosť, jazyk, pohlavie, vek, zdravotný stav, sociálny pôvod, miesto bydliska, náboženské vyznanie, stranícku príslušnosť alebo záznamu v registri trestov a pri pochopení a uplatnení princípu rovnosti muža a ženy v spoločnosti,
c) možnosti každého občana vzdelávať sa počas celého života,
d) slobodnej voľby vzdelávacej cesty s prihliadnutím na očakávania a predpoklady občanov a v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy podľa tohto zákona,
e) integrácie slovenskej výchovno-vzdelávacej sústavy do európskeho vzdelávacieho priestoru so zreteľom na vlastné skúsenosti a tradície,
f) vytvorenia právneho priestoru na činnosť a rozvoj výchovno-vzdelávacích inštitúcií bez rozdielu zriaďovateľa,
g) hodnotenia výsledkov výchovy a vzdelávania vo väzbe na dosiahnutie cieľov vo výchove a vzdelávaní stanovených týmto zákonom a výchovno-vzdelávacím programom.
Poslaním výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona je:
h) výchova dieťaťa, žiaka alebo študenta k úcte k rodičom a ostatným osobám, ku svojej vlastnej kultúre, jazyku, k národným hodnotám krajiny jeho pôvodu a pobytu,
i) výchova dieťaťa, žiaka alebo študenta k úcte k ľudským právam a základným slobodám a zásadám stanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
j) príprava dieťaťa, žiaka alebo študenta na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, znášanlivosti, rovnosti muža a ženy a priateľstva medzi národmi, národnostnými, etnickými a náboženskými skupinami,
k) rozvoj osobnostných schopností, schopnosti zdokonaľovať seba a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať zodpovednosť,
l) naučiť kontrolovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty.
m) rozvoj osobnosti v oblasti rozumovej, mravnej, fyzickej, psychickej a emocionálnej primerane jej veku, schopnostiam, možnostiam, nadaniu a talentu,
n) získanie vzdelania podľa tohto zákona,
o) získanie kľúčových kompetencií dieťaťa, žiaka alebo študenta v oblasti komunikačných schopností a spôsobilosti ústne a písomne sa vyjadrovať, vysvetľovať, čítať s porozumením, vyhľadávať, uchovávať a používať informácie, tvoriť informácie a to aj v cudzích jazykoch,
p) naučiť správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia,
q) naučiť získavať a rozvíjať aktuálne poznatky a pracovať s nimi v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo na trhu práce,
r) naučiť pracovať s modernými informačnými technológiami.
2.7 Výchovno–vzdelávacie, vyučovacie a mimovyučovacie aktivity
Školy je potrebné zapájať do projektov a programov, kde sa v plnej miere uplatňuje európska dimenzia vzdelávania (Socrates, Mládež a ďalšie európske vzdelávacie programy). Toto v neskoršom veku zabezpečí uplatnenie mladých ľudí na trhu práce, mobilitu, flexibilitu a zvládnutie cudzích jazykov žiakmi. Európska dimenzia vzdelávania súvisí aj s kompetenciami mladých ľudí tvoriť občiansku spoločnosť. Preto v predmetoch občianska výchova, dejepis, etická výchova učiť žiakov poznať, rešpektovať a uplatňovať princípy demokracie, základné ľudská práva a potláčať tak rôzne formy intolerancie, prejavy rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu. Vytvárať právne vedomie a viesť k mravnému správaniu aj cez neformálne vzdelávanie.
Kľúčovú úlohu vo výchovnom pôsobení školy, riešení konfliktných situácií, poradenskej činnosti pre vedenie školy, ale aj pre rodičov a žiakov má výchovný poradca. Účinne spolupracuje s pedagogickými spolupracovníkmi, osobitne triednymi učiteľmi a poradnými orgánmi školy.
S uvedeným úzko súvisí udržiavanie estetického pracovného prostredia, ochrana školského zariadenia a učebných pomôcok. V čistom a udržiavanom pracovnom prostredí sa človek cíti príjemne a je motivovaný k lepším výkonom. Na tejto činnosti musia byť rovnako zainteresovaní pedagogickí zamestnanci aj žiaci a k získaniu finančných prostriedkov k jeho neustálemu vylepšovaniu aj rodičia a priatelia školy, sponzori. O bohatej vyučovacej činnosti a mimovyučovacích aktivitách musí byť informovaná verejnosť cez médiá, webovú stránku mesta Šahy a webovú stránku školy, čo patrí k základným prvkom komunikačnej stratégie konkurenčného prostredia. V záujme skvalitnenia prenosu informácií každá škola v Šahách je pripojená na internet (Projekt eSlovakia – SchoolNET – Slovak Telecom) a školské zariadenia plánujeme pripojiť v priebehu ďalších rokov. Koncepcia školstva v pôsobnosti mesta sa snaží navrhnúť systém koncepčných a konkrétnych zmien, ktoré by sa mali realizovať v najbližších šiestich rokoch v Šahách tak, aby korešpondovali s Miléniom, Národným programom výchovy a vzdelávania, s novou školskou legislatívou platnou od januára 2004 a s novými ekonomickými podmienkami financovania školstva.
3. Školy
a školské zariadenia v pôsobnosti mesta Šahy
3.1 Školy a školské zariadenia, ktorých zriaďovateľom
je mesto Šahy
3.1.1 Prehľad škôl a školských zariadení delegovaných na mesto
Šahy k 1.7.2002
V zmysle zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky prešli na samosprávy obcí postupne od 1. 1. 2002 kompetencie, ktoré dovtedy vykonávali okresné úrady. S účinnosťou od 1. 7. 2002 na obce boli delegované aj kompetencie na úseku školstva.
Dňom 1. júla 2002 sa samospráva mesta Šahy sa stala zriaďovateľom nasledovných škôl a školských zariadení:
Preseľany nad Ipľom
Óvoda Šahy, mestská časť Tešmak
3.1.2
Zmeny v
sieti škôl a školských zariadení v pôsobnosti mesta Šahy po 1.7.2002
Po
dôkladnej analýze nárokov občanov mesta a finančnej situácie vyplývajúcej zo štátnej dotácie
a rozpočtu mesta sa prehodnotili
kapacity a využitosť jednotlivých škôl a školských zariadení
v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Šahy. Po širokej diskusii
s odborníkmi a poradnými zbormi mesta, ako sú mestská školská rada a
komisia pre rozvoj kultúry, vzdelávania a informatiky, sa pristúpilo k nasledovným
racionalizačným opatreniam:
- zariadenie školského stravovania pri Materskej škole Šahy, Hontianska cesta 45
bolo dňom 1. 1. 2004 preklasifikované na výdajňu stravy. Strava sa priváža zo zariadenia
školského stravovania pri Materskej škole Šahy, Ulica Ľ. Štúra č. 14
- zariadenie školského stravovania pri Materskej škole Šahy, mestská časť Preseľany nad Ipľom bolo dňom 1. 7. 2004 zrušené
- Materská škola Šahy, mestská časť Preseľany nad Ipľom bola dňom 1. 7. 2004 zmenená na MŠ s poldennou starostlivosťou, dôsledkom čoho vzrástol počet detí z 8 na 13
- zariadenie školského stravovania pri Materskej škole Šahy, mestská časť Tešmak bolo dňom 1. 7. 2004 zrušené
- zariadenie školského stravovania pri Základnej škole Lajosa Pongrácza bolo dňom 1. 7. 2004 zrušené
- Materská škola Šahy, mestská časť Tešmak bolo dňom 1. 7. 2004 pre malý počet prihlásených detí (2 deti) zrušené
- Centrum voľného času sa pre malý počet prihlásených detí (1 dieťa) zrušilo, záujmovú činnosť detí zabezpečujú základné školy formou štátom dotovaných vzdelávacích poukazov.
Dňom 1. 7. 2005 sa očakávajú
ešte nasledovné zmeny:
- Zruší sa Materská škola Šahy, Námestie M. R. Štefánika č. 14.
- Zruší sa zariadenie školského stravovania pri Materskej škole Šahy, Námestie M. R. Štefánika č. 14.
- Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským Lajosa Pongrácza Šahy a Základná škola Šahy, Ul. E. B. Lukáča 6, ktoré mali niekoľko tried v školskej budove na Ulici Janka Kráľa, túto budovu prestanú používať na vyučovanie. Tieto triedy sa z dôvodu klesajúceho počtu detí môžu umiestniť v materských budovách.
3.1.3
Školy a školské zariadenia, ktoré ostávajú
v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta po uskutočnených zmenách:
Materská škola Šahy, mestská časť Preseľany nad Ipľom, Óvoda Šahy, mestská časť
Preseľany nad Ipľom
Materská škola Šahy, Hontianska cesta 45
Materská škola Šahy, Ulica P. O. Hviezdoslava č. 30
Materská škola Šahy, Ulica P. O. Hviezdoslava č. 32, Óvoda Šahy, Ulica P. O. Hviezdoslava č. 32
Materská škola Šahy, Ulica Ľ. Štúra č. 14 so sídlom na námestí M. R. Štefánika
Základná škola Janka Kráľa Šahy, Mládežnícka 24
Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským Lajosa Pongrácza Šahy, Mládežnícka 24, Pongrácz Lajos Magyar Tanítási Nyelvű Alapiskola Šahy, Mládežnícka24.
Základná škola Šahy, Ul. E. B. Lukáča 6
Základná umelecká škola Šahy, Nám. B. Bartóka 1
Zariadenie školského stravovania pri Materskej škole Šahy, Ulica Ľ. Štúra č. 14
Zariadenie školského stravovania pri Materskej škole Šahy, Ulica P. O. Hviezdoslava č. 30
Zariadenie školského stravovania pri základnej škole Janka Kráľa Šahy, Mládežnícka 24
Poznámka:
Stravovanie žiakov navšetvujúcich základné školy v priestoroch na
sídlisku Tabáň je zabezpečené podnikateľom (Reštaurácia BIETA) za tie isté
podmienky, ako v zariadení školského stravovania pri základnej škole.
3.1.4
Školy a školské zariadenia na území mesta
v inej zriaďovateľskej pôsobnosti:
Tab.č.1
Názov školy |
Adresa |
Počet tried |
Počet detí |
Počet pedagógov |
Gymnázium |
Mládežnícka 22 |
12 |
325 |
22 |
Gymnázium s vjm |
Mládežnícka 22 |
7 |
193 |
18 |
SOUP |
SNP 41 |
8 |
262 |
18 |
Cirkevné gymnázium |
SNP 4 |
|
209 |
24 |
Odb. učilište internátne |
Kapitulská 15 |
13 |
120 |
43 |
Cirkevná ZŠ |
SNP 4 |
10 |
183 |
26 |
Špec. ZŠ internátna |
Rákócziho 1 |
10 |
110 |
26 |
SWOT analýza ( Strong point, Weak point, Opportunities, Threats ) je štandartná metóda používaná k prezentácii analytických poznatkov o najrôznejších objektoch skúmania. Jej princípom je jednoduchá, avšak výstižná a pokiaľ možno vyčerpávajúca a objektívna charakteristika silných a slabých stránok skúmaného objektu a jeho možných príležitostí a ohrození. Iba na základe serióznej analýzy sa dajú robiť múdre rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú vývoj subjektu pozitívnym smerom. Pri Koncepcii školstva v pôsobnosti mesta Šahy bola zvolená práve táto metóda, pomocou ktorej je spracovaná v širšom kontexte vízia školstva mesta. Silné a slabé stránky predstavujú vnútornú analýzu škôl a školských zariadení. Podkladom pre spracovanie okrem iného boli aj osobné návštevy a previerky jednotlivých škôl a školských zariadení spracovateľmi koncepcie a „koncepčné materiály rozvoja spracované jednotlivými školami a školskými zariadeniami”. Príležitosti a ohrozenia predstavujú vonkajšiu analýzu. Vonkajšie vplyvy a ich pravdepodobné účinky sú dôležité pri tvorbe stratégie.
- Právna subjektivita základných škôl
- Kvalifikovanosť a odbornosť
- Interakcia učiteľ-žiak je na dobrej úrovni
- Kvalifikované, odborné a životaschopné riadenie škôl a školských zariadení
- Zaujímavá ponuka vzdelávacích programov a variantov /rôzne typy rozšíreného vyučovania a skladby voliteľných predmetov/
- Humanizácia vzdelávania
- Alternatívne spôsoby vyučovania
- Dobrá spolupráca s predškolskými zariadeniami a niektorými strednými školami
- Kvalitná zapojenosť ZŠ a MŠ do projektu Školy podporujúce zdravie, cez ktorý sa darí veľmi dobre vplývať na formovanie enviromentálneho vedomia a postojov žiakov k problematike životného prostredia, k prevencii negatívnych javov a životných postojov k sebe, svojmu okoliu, svojmu zdraviu, k rodine
- Veľmi dobrá práca s nadanými a talentovanými žiakmi
- Ponuka výučby 1 cudzieho jazyka už od predškolských zariadení
- Výučba a integrácia detí so špeciálnymi potrebami v školách a školských zariadeniach
- Zaujímavá mimoškolská záujmová činnosť v školách a školských zariadeniach
- Skvalitňovanie učebných priestorov vzhľadom na klesajúcu detskú populáciu
- Kvalitné a udržiavané životné prostredie škôl a školských zariadení
- Dobrý vplyv škôl a školských zariadení na formovanie enviromentálneho vedomia a postojov žiakov k problematike životného prostredia
- Postupné zavádzanie informačno-komunikačných technológií do vyučovacieho procesu
- Využívanie finančných dotácií z rôznych projektov na podporu vzdelania, záujmovej činnosti a materiálneho zlepšenia vyučovacieho procesu, prípadne údržby a opráv školských budov
- Úspešná cezhraničná spolupráca so školami v Maďarskej republike zabezpečujúca vzájomné spoznanie sa a využívanie možností podávania spoločných projektov do štrukturálnych fondov
- Spolupráca s nadáciou Egészséges Ifjúságért Alapítvány so sídlom v meste Vác v Maďarsku a ďalšími kultúrno-vzdelávacími inštitúciami v prospech zúčastnených strán
- Využívanie školských areálov počas voľných dní a prázdnin na záujmové činnosti žiakov, prípadne obyvateľov žijúcich v blízkom okolí
- Zapojenosť žiakov do medzinárodných súťaží a meraní /testovaní/
- Chýbajú kvalifikovaní učitelia informatiky
- Úbytok odborných učební
- Málo kvalifikovaných pedagógov cudzích jazykov a informatiky
- Pôsobenie učiteľov v dôchodkovom veku
- Zastaralý knižný fond
- Málo pedagógov ovláda prácu s počítačom
- Zlý stav niektorých školských budov, z čoho vyplýva energetická náročnosť na prevádzku
- Zastarané učebné pomôcky a školské zariadenia
- Nedostatočná vybavenosť škôl výpočtovou technikou
- Nedostatočná vybavenosť školských žiackych a učiteľských knižníc, vrátane nosičov výukových programov
- Chýbajúca koncepcia výučby cudzích jazykov vychádzajúca z reálnej skutočnosti jazykových požiadaviek existujúcich a potencionálnych zahraničných investorov v meste a v regióne
- Nedostatočná reakcia výučby profesií na stredných školách na základe požiadavky trhu práce
- Získanie mimorozpočtových zdrojov pre školy a školské zariadenia
- Nový zovšeobecňujúci učebný plán pre základné školy
- Posilnenie výučby cudzích jazykov a informačných technológií
- Rozvíjanie spolupráce medzi školami, hospodárskymi subjektami mesta, regiónu
- Sledovanie situácie na trhu práce a usmerňovanie žiakov po ukončení ZŠ pri výbere strednej školy
- Spracovanie koncepcie škôl a školských zariadení vo vzťahu k mestu v súlade s MILÉNIOM a s hlavnými zámermi školských systémov štátov EÚ
- Zmena školy na centrum vzdelávania, športu a kultúry /Otvorená škola/
- Rozvíjanie podporných výchovno-vzdelávacích projektov škôl a školských zariadení v spolupráci s mestom
- Zapájanie škôl a školských zariadení do života mesta, regiónu
- Ďalšie vzdelávanie pedagogických a nepedagogických zamestnancov školy a školských zariadení v oblasti právneho vedomia a zvyšovania kvalifikovanosti a odbornosti
- V rámci ďalšieho vzdelávania sa zaujímať o členstvo v organizáciách zo strany učiteľov, ale aj rodičov, zúčastňovať sa celoslovenských konferencií s medzinárodnou účasťou
- Zapájanie sa do vzdelávacích a testovacích projektov a programov
- Zvýšenie spolupráce so sociálnym odborom a matrikou mesta Šahy za účelom zaradenia detí z menej podnetného prostredia do MŠ
- Podporovanie predškolskej prípravy detí ako služby rodine, klásť dôraz na využívanie predškolskej prípravy pri integrácii rómskej detskej populácie a iných znevýhodnených skupín
- Realizáciou projektov škôl podporujúcich zdravie utvárať podmienky pre ochranu a podporu zdravia detí
- Zvýšenie záujmu rodičov o predškolskú výchovu a vzdelávanie detí v materských školách vo všetkých územných obvodoch, v rámci pravidiel Európskej únie dosahovať zaškolenosť aspoň 80 % detí
- Zvýšenie záujmu rodičov o kvalite výučby, staroslivosti o dieťa a poskytovaných služieb školami a školskými zariadeniami pri rozhodovaní o zápise do MŠ a ZŠ
- Spoluprácou medzi rodinou a školou zdieľať spoluzodpovednosť za budúcnosť detí, zapojenie rodičov do oblasti vzdelávania na úrovni školy, ale aj na regionálnej úrovni
- Zlepšenie spolupráce medzi obecným školským úradom a školami a školskými zariadeniami
- Spolupráca obcí regiónu v riešení problémov regionálneho školstva v prospech kvality výchovy a výučby
- Vytvorenie jednotnej školskej koncepcie samospráv – regionalizácia školstva
- Nedostatočné financovanie školstva
- Pokles detskej populácie – zánik škôl a školských zariadení s malým počtom zapísaných detí
- Chýbajúca novelizovaná legislatíva /napr. nový školský zákon, vyhláška o školských kluboch detí, o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v školách a školských zariadeniach a pod./
- Rýchle zmeny a neprehľadnosť v legislatíve
- Obtiažne zavádzanie racionalizačných opatrení (sociálny dopad na zamestnanosť, zmena dochádzky do školy, resp. školského zariadenia zo strany rodičov detí a pod.)
- Nedostatočný záujem zamestnancov škôl a školských zariadení o trvalo udržateľný rozvoj školy
- Zvyšovanie počtu detí, ktoré nenavštevujú MŠ, čo môže negatívne ovplyvniť aj neskoršie vzdelávanie detí v ZŠ
- Nezáujem rodičov o kvalitatívne rozdiely medzi jednotlivými školami a školskými zariadeniami pri zápise dieťaťa (pri výbere školy, škôlky)
- Nedostatočná komunikácia medzi riaditeľmi škôl a školským úradom
- Absencia kvalifikovaného pracovníka obecného školského úradu – metodika – pre predškolské zariadenia
- Absencia zmluvnej dohody so všetkými obcami regiónu, ktoré sú zriaďovateľmi škôl a školských zariadení o rozšírenie služieb poskytovaných Spoločným obecným úradom so sídlom v Šahách o služby poskytované obecným školským úradom pri SOÚ
4.1 Prehľad demografického vývoja mesta Šahy
Do roku 1990 sa prirodzený prírastok obyvateľov mesta pohyboval na úrovni niekoľko desiatok obyvateľov, pričom po roku 1990 sa očakával pokles počtu obyvateľov prirodzeným pohybom. Prirodzený prírastok-úbytok počtu obyvateľov v nasledovnom období bol podmienený počtom narodených a zomrelých občanov, ako aj migračným pohybom obyvateľstva.
Hrubá miera pôrodnosti v sledovanom období má klesajúcu tendenciu. Napríklad v roku 2002 sa narodilo o 19,10 % menej detí ako v roku 1997. V roku 2003 poklesla miera pôrodnosti už na 9,1 %, čo pri súčasnom podiele detskej zložky populácie jednoznačne vytvára predpoklady poklesu počtu obyvateľov prirodzeným spôsobom. K poklesu počtu narodených detí značne prispieva aj fenomén potratov.
Počet umelo prerušeného tehotenstva podľa údajov Štatistického úradu SR v uplynulých rokoch bol nasledovný:
v roku 1997 – 46 potratov,
v roku 1998 – 27 potratov,
v roku 1999 – 34 potratov,
v roku 2000 – 31 potratov,
v roku 2001 – 36 potratov,
v roku 2002 – 39 potratov.
Prehľad vývoja počtu obyvateľov mesta Šahy je uvedený v tabuľke č. 1.
Rok |
Prihlásenie |
Odhlásenie |
Narodenia |
Úmrtie |
Počet obyvateľov k 31. 12. |
Prírastok (úbytok) oproti predch. roku |
1989 |
261 |
263 |
122 |
151 |
8653 |
---- |
1990 |
280 |
224 |
129 |
147 |
8691 |
+32 |
1991 |
163 |
283 |
109 |
129 |
8551 |
-140 |
1992 |
173 |
214 |
114 |
167 |
8457 |
-94 |
1993 |
146 |
53 |
122 |
91 |
8581 |
+124 |
1994 |
156 |
155 |
113 |
101 |
8594 |
+13 |
1995 |
113 |
264 |
104 |
119 |
8428 |
-166 |
1996 |
115 |
128 |
95 |
97 |
8413 |
-15 |
1997 |
98 |
145 |
94 |
139 |
8321 |
-92 |
1998 |
92 |
96 |
92 |
108 |
8301 |
-20 |
1999 |
87 |
106 |
71 |
99 |
8254 |
-47 |
2000 |
123 |
136 |
73 |
101 |
8213 |
-41 |
2001 |
123 |
229 |
77 |
123 |
8061 |
-152 |
2002 |
194 |
97 |
71 |
67 |
8162 |
+101 |
2003 |
108 |
100 |
76 |
82 |
8164 |
+2 |
2004 |
82 |
139 |
70 |
102 |
8075 |
-89 |
2005 k 31.05 |
61 |
38 |
36 |
37 |
8097 |
+22 |
4.1.2 Štruktúra
obyvateľstva podľa pohlavia a veku
K 31. 12. 2002 index feminity dosiahol 1146 (na 1000 mužov pripadalo 1146). V Slovenskej republike dosiahol index feminity v rovnakom období 1059. Z uvedeného vyplýva, že index feminity v meste Šahy je mierne nadpriemerný, čo však pre malé mestá je typický jav. Oproti roku 1991 badať v Šahách mierne rastúci trend indexu feminity.
V roku 2002 dosiahol priemerný vek mužov 35,37 a žien 39,36 rokov. Je to oproti roku 1997 nárast o 1,75 roka u mužov, resp. o 1,42 roka u žien. Index starnutia počítaný pre obe pohlavia vzrástol v roku 2002 oproti roku 1997 o 213,03 bodu a dosiahol hodnotu 119,02. To znamená, že na 100 obyvateľov mesta vo veku 0-14 rokov pripadalo 119,02 osôb v produktívnom veku.
Tabuľka č. 3
– mesto Šahy – podiel osôb podľa veku v
%
|
Mesto Šahy |
2002 |
||||
Vek
|
2002 |
1991 |
1980 |
okres Levice |
NR kraj |
SR |
predproduktívny |
17,04 |
10,3 |
9,7 |
17,71 |
17,49 |
19,2 |
produktívny |
65,18 |
65,5 |
67,4 |
66,10 |
65,94 |
62,7 |
poproduktívny |
17,78 |
24,2 |
22,9 |
16,19 |
16,57 |
18,1 |
Pokles
podielu detskej zložky, nárast osôb v poproduktívnom veku a mierny nárast
osôb v produktívnom veku, ktorý zaznamenáva mesto Šahy, je v súlade
s celkovým vývojom v SR. V porovnaní so SR je v meste Šahy
nižší podiel detskej zložky, vyšší podiel osôb v produktívnom veku a nižší
podiel v poproduktívnom veku. Napriek tomu, že veková štruktúra obyvateľov
Šahy je stále ešte priaznivejšia ako v SR, jej zhoršovanie je mierne
rýchlejšie, a najmä nižší podiel detí je alarmujúci. V súčasnej dobe má
mesto početne silné ročníky osôb narodených v začiatku 50. rokov, ktoré za
5-15 rokov výrazne posilnia počty osôb v poproduktívnom veku. Tieto
skutočnosti spolu s mimoriadne nízkou pôrodnosťou zapríčinia ďalšie,
pomerne rýchle starnutie obyvateľstva. Úbytok počtu obyvateľstva z titulu
migrácie je taktiež nie zanedbateľným ukazovateľom.
4.1.3 Štruktúra obyvateľstva mesta
podľa národnostného zloženia a náboženského vyznania
Podľa národnostného
zloženia je v Šahách najpočetnejšou národnosťou maďarská, ktorá bola pri
sčítaní obyvateľstva zastúpená 65,05 %-ným podielom zo všetkého obyvateľstva.
Druhou dominantnou bola slovenská národnosť s 33,74 %-ným zastúpením. K českej
národnosti sa hlásilo 0,60 %, k rómskej 0,37 %. Zastúpenie ostatných národností
bolo nevýrazné.
Podľa náboženského vyznania sú Šahy prevažujúco rímskokatolícke
– k tomuto vyznaniu sa pri sčítaní hlásilo 76,99 % zo všetkých obyvateľov
mesta. Evanjelická cirkev mala 3,88 %-né zastúpenie. Ostatné konfesie nie sú
štatisticky významné. Naproti tomu bolo bez náboženského vyznania 7,94 %
obyvateľov a 10,75 % náboženské vyznanie neuviedlo. Podiel 18,69 % je však
charakteristický pre mierne zníženú religiozitu obyvateľov mesta.
4.2 Prehľad demografického vývoja v obciach regiónu
Prehľad počtu narodených
detí v regióne /ročníky 1997 až 2002/:
Bielovce 1997 2 Ipeľské Uľany 1997 1 1998 0 1998 3 1999 0 1999 0 2000 0 2000 3 2001 2 2001 1 2002 1 2002 2
Demandice 1997 14 Kubáňovo 1997 3 1998 12 1998 5 1999 9 1999 1 2000 6 2000 3 2001 3 2001 4 2002 9 2002 0
Dol. Semerovce 1997 9 Lontov 1997 5 1998 8 1998 6 1999 8 1999 2 2000 7 2000 4 2001 2 2001 5 2002 4 2002 4
Hokovce 1997 5 Pastovce 1997 4 1998 7 1998 4 1999 3 1999 7 2000 3 2000 5 2001 4 2001 3 2002 5 2002 6
Hor. Semerovce 1997 9 Plášťovce 1997 16
1998 3 1998 26 1999 3 1999 14 2000 3 2000 17 2001 5 2001 14 2002 9 2002 18
Hor. Túrovce 1997 10 Sazdice 1997 4 1998 10 1998 3 1999 4 1999 3 2000 7 2000 7 2001 7 2001 3 2002 3 2002 1
Hrkovce 1997 5 Slatina 1997 10 1998 4 1998 3 1999 1 1999 7 2000 3 2000 3 2001 3 2001 4 2002 0 2002 7
Šahy 1997 94 Veľké Túrovce 1997 11 1998 92 1998 9
1999 71 1999 4 2000 73 2000 3
2001 77 2001 8
2002 71 2002 7
Tupá 1997 9 Vyškovce n/I. 1997 7
1998 7 1998 6
1999 6 1999 10
2000 5 2000 6
2001 8 2001 5
2002 4 2002 9
Ipeľský Sokolec
1997 13
1998 10
1999 8
2000 9
2001 7
2002 6
Prehľad počtu narodených detí
v sledovanom období za obce regiónu spolu:
v roku 1997 231 detí
v roku 1998 218 detí
v roku 1999 161 detí
v roku 2000 167 detí
v roku 2001 165 detí
v roku 2002 166 detí.
Z uvedeného
prehľadu je zrejmé, že podobne ako v prípade mesta Šahy aj na vidieku
pretrváva tendencia poklesu, ale minimálne stagnácia vývoja populácie.
4.3 Prognóza vývoja počtu a
štruktúry obyvateľstva SR do roku 2050
Jednou zo základných
charakteristických čŕt budúceho demografického vývoja na Slovensku bude pokles
počtu obyvateľov. Otázkou zostáva jedine, kedy začne tento pokles a akú bude
mať intenzitu. Prírastok obyvateľstva bude
s najväčšou pravdepodobnosťou ešte určité obdobie stagnovať. Len zvýšenie
plodnosti na úroveň z konca 80. rokov minulého storočia a kladné
migračné saldo by umožnilo zachovať mierny prírastok obyvateľstva až do konca
prognózovaného obdobia. Takýto vývoj je však veľmi málo pravdepodobný.
Predpokladá sa, že najneskôr v priebehu 15 až 20 rokov začne obdobie
trvalejšieho úbytku obyvateľstva, ktorý sa zastaví najskôr ku koncu storočia.
Podľa najpravdepodobnejšieho (stredného) variantu prognózy by Slovensko malo
mať v roku 2050 zhruba 4,9 milióna obyvateľov.
Proces
starnutia obyvateľstva sa bude v najbližších desaťročiach zrýchľovať. Je
to dôsledok poklesu počtu narodených a predlžovania ľudského života. Je to
proces, ktorý je v horizonte tejto projekcie nezvratný, nemožno ho
zastaviť, len zmierniť. Starnutie obyvateľstva bude najzávažnejším dôsledkom súčasného
populačného vývoja. Kým v súčasnosti pripadajú na 1 obyvateľa vo veku nad
65 rokov dvaja obyvatelia vo veku do 17 rokov, v roku 2050 bude podľa
stredného variantu tento pomer opačný. Na jedného obyvateľa vo veku do 17 rokov
pripadnú skoro dvaja obyvateľa vo veku nad 65 rokov.
PROGNÓZA VÝVOJA OBYVATEĽSTVA
SR – rok 2010 (Údaje od ŠÚSR)
Stredná dĺžka života pri narodení – M 71,26
Stredná dĺžka života pri narodení – Ž 78,99
Úhrnná plodnosť žien 1,28
Index starnutia 69,22
Priemerný
vek 39,12.
5. Súčastný stav, očakávania
a zásady budúceho vývoja
5.1 Materské školy
5.1.1Všeobecne
Poslaním predškolského zariadenia je dopĺňať rodinnú výchovu o výchovno-vzdelávaciu činnosť zameranú na všestranný rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho sociálno-emocionálny, fyzický a intelektuálny rozvoj v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami. Predškolská výchova v predškolskom zariadení sa uskutočňuje podľa programov výchovnej práce schválených Ministerstvom školstva a vedy Slovenskej republiky. Vytvára podmienky na zaškolenie detí s odloženou povinnou školskou dochádzkou a detí, ktoré majú v nasledujúcom školskom roku začať plniť povinnú školskú dochádzku.
Ak sa do triedy zaradí dieťa mladšie ako tri roky, zníži sa najvyšší počet detí v triede o jedno dieťa. Ak do materskej školy prihlásia rodičia osem detí mladších ako tri roky, tieto deti sa zaraďujú do samostatnej triedy; do takejto triedy nemožno zaradiť viac ako 20 detí.
V materskej
škole možno vychovávať spolu so zdravými deťmi ľahko mentálne, zmyslovo alebo
telesne postihnuté deti, deti s narušenou komunikačnou schopnosťou a deti
s poruchami správania. Do triedy možno zaradiť medzi zdravé deti najviac
päť postihnutých detí, pričom sa po zaradení najvyšší počet detí zníži podľa
závažnosti postihnutia o dve až štyri deti.
5.1.2 Technické
východiská počtu detí v MŠ
Na základe platnej vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 540 z 28. septembra 2004, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŠ a vedy SR č. 353/1994 Z. z. o predškolských zariadeniach v znení vyhlášky č. 81/1997 Z. z., sa počty detí v jednotlivých triedach upravujú nasledovne:
„(2) počet detí prijatých do triedy materskej školy s poldennou a celodennou výchovnou starostlivosťou nemôže byť vyšší ako
a) 22 detí od troch do štyroch rokov,
b) 24 detí od štyroch do piatich rokov,
c) 28 detí od piatich rokov do začatia plnenia povinnej školskej dochádzky,
d) 24 detí od troch rokov do začatia plnenia povinnej školskej dochádzky.
(3) Ak sa do triedy zaradí dieťa mladšie ako tri roky, zníži sa najvyšší počet detí v triede o jedno dieťa. Ak do materskej školy prihlásia rodičia osem detí mladších ako tri roky, tieto deti sa zaraďujú do samostatnej triedy, do takejto triedy nemožno zaradiť viac ako 20 detí.”
Z analýzy demografického vývoja obyvateľstva (údaje v „Analýze súčasného stavu základného školstva a stavu školských zariadení v pôsobnosti samosprávy mesta Šahy) možno očakávať pokles (ale minimálne stagnáciu) počtu detí navštevujúcich materské školy.
Prevádzkovanie materských škôl nie je zákonnou povinnosťou mesta, je jej originálnou kompetenciou (štát neukladá povinnosť obci zriadiť MŠ), ide skôr o službu veľmi dôležitú, ale veľmi drahú. Vzhľadom k nutnosti čo najefektívnejšej prevádzky MŠ treba rátať s tým, že jednotlivé triedy by mali byť obsadené maximálnymi počtami detí, ktoré vyhláška povoľuje. To umožní sprístupniť túto službu čo najširšiemu kruhu obyvateľstva pri prijateľných prevádzkových nákladoch na jedného žiaka.
Pri predpokladaných počtoch detí sa vychádza zo všeobecne známych poznatkov, že do materských škôl sa zapisuje priemerne 75-80% príslušného populačného ročníka. Denná dochádzka do materských škôl nie je povinná. Tento fakt spoločne s ďalšími spôsobuje, že obvyklá absencia detí v MŠ je na úrovni 20-40 %. Výsledky kontrol stavu žiakov v MŠ v roku 2004 potvrdili správnosť týchto východísk (porovnanie zapísaných detí s dennou dochádzkou do MŠ).
Pre mesto
s počtom obyvateľov 8164 je
potrebná kapacita materských škôl podľa pôvodnej metodiky 250 miest. Nakoľko sa v priebehu ostatných 10 rokov
značne zmenil systém využívania tohto druhu zariadení, je možno považovať
súčasné kapacity za nepresné, skreslené. Dôvodom tejto situácie je malý počet
detí, nízka úroveň pôrodnosti. Tento stav pramení pravdepodobne v zlých
sociálno-ekonomických podmienkach
mladých rodín, vo vysokej nezamestnanosti atď. Z analýzy demografického
vývoja obyvateľstva možno očakávať
pokles (ale minimálne stagnáciu) počtu detí navštevujúcich materské školy.
Z tohto dôvodu môže reálne dôjsť k
poklesu počtu potrebných MŠ, resp.
dôjde k ich zlučovaniu na území mesta Šahy minimálne do roku 2010.
Môžeme konštatovať, že súčasné kapacity
v existujúcich materských školách plne postačujú na uspokojovanie
požiadaviek obyvateľstva aj s výhľadom na nastávajúce obdobie.
Tab.č.4
MŠ – Predpoklad demografického vývoja
Predpokladané počty detí jednotlivých
populačných ročníkov, ktoré by mohli navštevovať MŠ |
||||
šk.rok |
2001/2002 |
2004/2005 |
2009/2010 |
|
súčet
narodených |
385 |
313 |
304 |
|
počet
detí v MŠ |
239 |
230 |
243 optimistický variant |
|
Predpokladá sa, že ročne zapíšu do MŠ
20-25 detí z okolitých obcí |
228 pesimistickývariant |
5.1.3 Stav MŠ na
území mesta za posledné roky
Tab.č.5
Materská škola – Ul. Hviezdoslava č. 32 –
výchovný jazyk maďarský
školský rok |
počet tried |
počet detí |
počet pedagógov |
1999/2000 |
2 |
37 |
4 |
2000/2001 |
2 |
39 |
4 |
2001/2002 |
2 |
35 |
4 |
2002/2003 |
2 |
38 |
4 |
2003/2004 |
2 |
36 |
4 |
2004/2005 |
2 |
36 |
3,6 |
Tab.č.6 Materská škola -Ul. Hviezdoslava č. 30 – výchovný jazyk
slovenský
školský rok |
počet tried |
počet detí |
počet pedagógov |
1999/2000 |
3 |
57 |
6 |
2000/2001 |
3 |
63 |
6 |
2001/2002 |
3 |
57 |
6 |
2002/2003 |
3 |
59 |
6 |
2003/2004 |
3 |
55 |
6 |
2004/2005 |
3 |
67 |
6 |
Tab. č.7 Materská škola, Ul. Ľ. Štúra č. 14 – výchovný jazyk slovenský
a maďarský
školský rok |
počet tried |
počet detí – maď/sl. |
počet pedagógov |
1999/2000 |
2 |
27/20 |
4 |
2000/2001 |
2 |
29/21 |
4 |
2001/2002 |
2 |
23/24 |
4 |
2002/2003 |
2 |
24/24 |
4 |
2003/2004 |
2 |
23/24 |
4 |
2004/2005 |
2 |
16/24 |
4 |
Tab.č.8 Materská škola, Nám. M. R. Štefánika č. 14 –
výchovný jazyk slov. a maďarský
školský rok |
počet tried |
počet detí maď/sl. |
počet pedagógov |
1999/2000 |
3 |
15/38 |
6 |
2000/2001 |
3 |
15/35 |
6 |
2001/2002 |
3 |
15/39 |
6 |
2002/2003 |
3 |
15/44 |
6 |
2003/2004 |
3 |
11/40 |
6 |
2004/2005 |
3 |
55 |
6 |
Tab.č.9 Materská škola, Hontianska cesta – výchovný jazyk slov. a
maďarský
školský rok |
počet tried |
počet detí Maď/Sl. |
počet pedagógov |
1999/2000 |
2-slovenské |
33 |
4 |
2000/2001 |
1/1 maď./slov. |
30 |
4 |
2001/2002 |
1/1 |
25 |
4 |
2002/2003 |
1/1 |
24 |
3 |
2003/2004 |
1/1 |
5/9 |
3 |
2004/2005 |
1-zmiešaná |
21/19 |
2 |
Tab.č.10 Materská škola, mestská časť Preseľany nad
Ipľ. – výchovný jazyk maďarský
školský rok |
počet tried |
počet detí |
počet pedagógov |
1999/2000 |
1 |
13 |
2 |
2000/2001 |
1 |
14 |
2 |
2001/2002 |
1 |
13 |
2 |
2002/2003 |
1 |
13 |
2 |
2003/2004 |
1 |
12 |
2 |
2004/2005 |
1-zmiešaná |
13 |
1 |
5.1.4 Kapacita objektov materských škôl
a výhľad počtu detí v MŠ
Na území mesta od 1. 7. 2005 bude
v prevádzke päť materských škôl v pôsobnosti mesta s celkovou obsadenosťou 224 detí, čo znamená v priemere 20,36 detí na
jednu triedu..
Materská
škola |
Projektovaná
kapacita /počet tried/ |
Súčasná kapacita(r.2004) /počet
tried/ |
Hontianská cesta |
2 |
1 |
Hviezdoslavova č.30 |
3 |
3 |
Hviezdoslavova č.32 |
3 |
3 |
L. Štúra č.14 (so sídlom na Nám. M. R. Štefánika) |
3 |
3 |
|
|
|
Šahy č. Preseľany |
1 |
1 |
|
|
|
Celkový počet tried |
12 |
11 |
Tab.č.
12 Obsadenosť materských škôl na šk.
rok 2005/2006
Lokalita |
Názov MŠ |
Počet tried |
Počet detí |
1. Šahy-mesto |
MŠ
Šahy,Hviezdoslavova |
3 |
66 |
|
|
|
|
2. Šahy – mesto |
MŠ
L.Štúra14 (so sídlom na Nám. M. R. Štefánika) |
3 |
69 |
|
|
|
|
4. Šahy – sídlisko Stred |
MŠ Šahy
maď Hviezdoslavova,Óvoda |
3 |
52 |
5. Šahy – Homok |
MŠ,
Hontianska cesta |
1 |
24 |
6. Šahy – časť Preseľany nad Ipľom |
MŠ
Preseľany,Óvoda |
1 |
13 |
|
|
|
|
SPOLU: |
|
11 |
224 |
V sledovanom
období v základných školách, vrátane cirkevnej školy, v šk. r. 2000/2001
bol stav žiakov 1248 v 54 triedach, v školskom roku 2004/2005 je
to 1126 žiakov v 59 triedach. Úbytok žiakov za posledné štyri roky je 122
žiakov (9,8 %), počet tried sa zvýšil o 5 tried. Stav žiakov v prvých
triedach v sledovanom období
je: šk.r. 2000/2001 143 žiakov
v 7 triedach a v šk.r. 2004/2005 124 žiakov 7 triedach.
Úbytok žiakov prvých tried za posledné
štyri roky je 19 žiakov (15,3%) v nezmenenom počte tried.
Tab.č.13 Analýza vývoja populácie do roku 2010
Predpokladané počty detí jednotlivých
populačných ročníkov, ktoré by mohli navštevovať ZŠ |
||||
šk.rok |
2001/2002 |
2004/2005 |
2009/2010 |
|
súčet
narodených |
997 |
940 |
878 |
|
počet
žiakov v ZŠ |
1071 |
996 |
934 optimistický variant |
|
|
Tab.č.
14 Kapacity základných škôl zriadených
mestom Šahy
Základná
škola |
Projektovaná kapacita /počet tried/ |
Súčasná kapacita (r.2004) /počet tried/ |
ZŠ Janka Kráľa |
11 |
16 |
ZŠ Ul.E.B.Lukáča |
13 3 triedy na ZS na Ul. J. Kráľa |
13 2 |
Spolu 16 |
15 |
|
ZŠ s vjm L.Pongrácza |
11 3 triedy na ZŠ na Ul. J. Kráľa |
15 2 |
Spolu 14 |
17 |
|
Celkový počet tried |
41 |
48 |
Táto škola je situovaná v mestskej zóne na sídlisku Sever v urbanistickom obvode 007-0 Sever. Spolu so ZŠ s vjm Lajosa Pongrácza užívajú jeden školský komplex typizovanej 22 triednej základnej školy pavilónového typu vybudovanej v rámci občianskej vybavenosti sídliska v 80. rokoch XX. storočia. Z uvedeného dôvodu projektovaná kapacita objektu školy je prekročená. Navštevuje ju spolu s maďarskou školou 699 žiakov. Záujem o školu prevyšuje priestorové možnosti. Škola má spracovanú koncepciu rozvoja školy s jasnou víziou do budúcnosti. Škola je pripojená na internet, má odbornú učebňu vybavenú PC.
ZŠ Janka Kráľa využíva pôvodnú kapacitu 11 tried a bývalé odborné učebne boli prerobené na klasické triedy v rozsahu 5 tried. Spolu sa vyučuje v 16 triedach. K budove patrí aj telocvičňa a školský dvor s ihriskom a atletickou dráhou, ktoré využívajú spoločne so Základnou školou s vjm L. Pongrácza. V budove funguje aj zariadenie školského stravovania, ktoré pripravuje stravu aj pre susednú maďarskú školu. V súčasnosti školu navštevuje 354 žiakov, a je najpočetnejšou základnou školou v Šahách.
51,44 % žiakov dochádza z okolitých obcí, hlavne z tých, kde starosta obce určil spoločný školský obvod s touto školou. Nedostatok priestorov pre potreby ŠKD, ale aj tried chcú školy riešiť nadstavbou a využitím nových podkrovných priestorov. Na uvedený stavebný zámer je už spracovaná projektová dokumentácia a bolo vydané aj stavebné povolenie. Na základe uznesenia mestského zastupiteľstva táto investícia bola zaradená do rozvojového plánu mesta a na jej finančné zabezpečenie mestský úrad požiadal Ministerstvo výstavby a RR SR o dotáciu zo štrukturálnych fondov. Projekt ešte nebol vyhodnotený.
Tab.č.15
Základné údaje o ZŠ Janka Kráľa
škol.rok |
počet
žiakov |
počet
tried |
počet
oddelení ŠKD |
počet
detí v ŠKD |
počet
pedagógov |
počet
neped.pracovníkov |
1999/2000 |
333 |
15 |
3 |
71 |
27 |
10,75 |
2000/2001 |
325 |
16 |
3 |
76 |
27 |
10,75 |
2001/2002 |
319 |
15 |
3 |
91 |
24 |
10,75 |
2002/2003 |
321 |
14 |
3 |
80 |
24 |
9,55 |
2003/2004 |
346 |
14 |
3 |
89 |
21,53 |
9,55 |
2004/2005 |
355 |
16 |
3 |
90 |
22,28 |
9,55 |
Škola sa nachádza v SV časti
urbanistického obvodu 001-0 Centrum. Pôvodná kapacita budovy je 13
tried. V súčasnosti sa využívajú priestory v suteréne, kde sa
vytvorili šatne, klubovňa a miestnosť pre výpočtovú techniku. Súčasťou školy je
telocvičňa a školský dvor. Z hľadiska územného je lokalizácia školy vyhovujúca. V súčasnosti sa jedná o školu s
dochádzkou z celého mesta, ktorú navštevuje 297 žiakov. Z celkového počtu
žiakov dochádza zo susedných obcí 34,94 %. Škola nemá vlastné stravovacie
zariadenie, žiaci sa stravujú v stravovacom zariadení pri cirkevnej základnej
škole.
Škola
má vypracované vlastné koncepčné zámery
rozvoja školy. V súlade s týmito zámermi bola vypracovaná aj
projektová štúdia na nadstavbu budovy školy a využiť podkrovie na vytvorenie
ďalších prevádzkových priestorov a jedného služobného bytu.
Tab.č.16 Základné údaje o ZŠ na Ul. E. B. Lukáča
škol.rok |
počet
žiakov |
počet
tried |
počet
oddelení ŠKD |
počet
detí v ŠKD |
počet
pedagógov |
počet
nepedagogických pracovníkov |
1999/2000 |
328 |
16 |
5 |
122 |
30 |
5 |
2000/2001 |
344 |
16 |
5 |
113 |
29 |
5 |
2001/2002 |
328 |
16 |
5 |
123 |
28 |
5 |
2002/2003 |
312 |
16 |
5 |
114 |
29 |
5 |
2003/2004 |
309 |
16 |
5 |
115 |
29 |
5 |
2004/2005 |
297 |
15 |
4 |
110 |
26 |
5 |
5.2.4 Základná škola
Lajosa Pongrácza s vyučovacím jazykom maďarským
Je situovaná v mestskej zóne na sídlisku Sever, v urbanistickom obvode 007-0 Sever. Spolu so ZŠ Janka Kráľa užívajú jeden školský komplex typizovanej 22 triednej základnej školy pavilónového typu vybudovanej v rámci občianskej vybavenosti sídliska v 80. rokoch XX. storočia. Z uvedeného dôvodu projektovaná kapacita objektu školy je prekročená. Škola má jasné predstavy o smerovaní, má vypracovanú presnú koncepciu rozvoja.
V súčasnosti školu navštevuje 354 žiakov, z ktorých 46,30 % dochádza z okolitých obcí. Škola má k dispozícií školský dvor, športové ihrisko a telocvičňu, ktoré používajú spoločne so susednou základnou školou. Škola má tiež napojenie na internet a vytvorenú špeciálnu učebňu na prácu s počítačmi. Stravovanie je zabezpečené v stravovacom zariadení pri ZŠ Janka Kráľa.
Vzhľadom na jej úspešnosť a perspektívu do budúcnosti ako základnej školy regionálneho významu pre národnostné školstvo bude potrebné zo strany mesta ako zriaďovateľa zabezpečiť jej celkovú obnovu a rozšírenie súčasných priestorových kapacít. Na uvedený investičný zámer spoločne s podobným zámerom ZŠ Janka Kráľa, s ktorou sú umiestnené v jednom školskom komlpexe, je už spracovaná projektová dokumentácia a je vydané aj stavebné povolenie. V súlade s uznesením mestského zastupiteľstva bolo požiadané o dotáciu na realizáciu tejto stavby zo štrukturálnych fondov. Projekt ešte nebol vyhodnotený.
Tab.č
17 Základné údaje ZŠ s vjm L.
Pongrácza
škol.rok |
počet
žiakov |
počet
tried |
počet
oddelení ŠKD |
počet
detí v ŠKD |
počet
pedagógov |
počet
neped.pracovníkov |
1999/2000 |
423 |
20 |
6 |
121 |
32 |
10 |
2000/2001 |
402 |
19 |
6 |
120 |
33 |
10 |
2001/2002 |
378 |
18 |
6 |
110 |
36 |
10 |
2002/2003 |
259 |
18 |
5 |
115 |
30 |
10 |
2003/2004 |
364 |
18 |
5 |
115 |
28 |
10 |
2004/2005 |
345 |
17 |
4 |
110 |
28 |
10 |
Základná umelecká škola v Šahách poskytuje v zmysle platných zákonov základné umelecké vzdelanie v troch umeleckých odboroch – hudobnom, výtvarnom, a od šk. r. 2004/2005 aj v tanečnom. Vyučovanie sa uskutočňuje podľa učebných plánov vydaných MŠMaTK SR zo dňa 19. 6. 1996. Hlavným cieľom vyučovacieho procesu je naučiť žiaka hrať na hudobnom nástroji. K tomuto sa však nutne pridružujú ďalšie sprievodné zložky, a to: všeobecná estetická výchova, dejiny hudby, znalosti hudobnej náuky a v neposlednom rade aj výchova vysoko kultúrneho poslucháča vážnej hudby. Štúdium sa organizuje prevažne pre žiakov ZŠ. Organizačná štruktúra a prevádzka školy má jasne určené pravidlá fungovania, ktoré umožňujú ich efektívne riadenie. Nové legislatívne zmeny v pracovnoprávnej a sociálnej oblasti na základe návrhu vyhlášky, ktorou sa mení a doplňa vyhláška č. 477/1990 o základných umeleckých školách umožňujú reálne ovplyvniť budúcu existenciu a napredovanie Základnej umeleckej školy v Šahách. Materiálne zabezpečenie ZUŠ nie je na dostatočnej úrovni. Škola má vlastnú budovu, ktorá však len čiastočne vyhovuje jej špecifickým potrebám. Rastúci záujem o štúdium núti vedenie školy ale aj zriadovateľa rozšíriť hudobný odbor aspoň o jednu triedu, aby sa mohlo pokračovať v doterajšom úspešnom napredovaní. Výtvarný odbor je umiestnený v triede na sídlisku Tabáň. V budove školy je zriadená trieda, kde sa vyučujú disciplíny modelovanie a keramika. Od školského rok 2004/2005 sa vyučuje aj v tanečnom odbore, ktorý sa tiež nachádza na Ul. Janka Kráľa.
Základná umelecká škola
má vypracovanú koncepciu rozvoja ZUŠ, v ktorej
vedenie školy sformulovalo svoje krátkodobé a stredodobé ciele.
Tab.č.18 Počet žiakov ZUŠ
Školský rok |
Počet žiakov – spolu |
Hudobný
odbor |
Výtvarný
odbor |
Tanečný
odbor |
1999/2000 |
246 |
164 |
82 |
- |
2000/2001 |
234 |
171 |
63 |
- |
2001/2002 |
245 |
174 |
71 |
- |
2002/2003 |
244 |
179 |
65 |
- |
2003/2004 |
231 |
164 |
67 |
- |
2004/2005 |
263 |
164 |
74 |
25 |
6. Koncepčné zámery škôl a školských zariadení zriadených mestom Šahy
6.1 Všeobecne
Na základe platnej legislatívy a v súlade s Národným programom výchovy a vzdelávania v SR Milénium školy a školské zariadenia musia mať spracovanú vlastnú koncepciu rozvoja. Mestom Šahy zriadené školy a školské zariadenia zhrnuli svoje koncepčné zámery do týchto plánov ako krátkodobé, stredodobé a dlhodobé ciele v profilácii a odborného smerovania. Vypracované koncepčné zámery sú súčasťou plánov školských zariadení, ale majú dlhodobejší charakter a vystihujú špeciálne problematiky jednotlivých materských škôl, základných škôl a základnej umeleckej školy.
6.2 Koncepčné zámery rozvoja
ZŠ na Ulici E. B. Lukáča č. 6
Aby realizácia predstáv a zámerov rozvoja školy bola možná, je nevyhnutné jednotlivé ciele zaradiť do niekoľkých etáp. V prvej etape sú naplánované krátkodobé ciele, v druhej etape sú strednodobé ciele a v tretej etape dlhodobé ciele. Krátkodobé ciele obsahujú plány na dobu jedného roka a súvisia s plánom práce na príslušný školský rok. Obsah týchto zámerov je v súlade s pedagogicko-organizačnými pokynmi pre školy, školské zariadenia, orgány štátnej správy v školstve a orgány územnej samosprávy na príslušný školský rok vydané Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.
Strednobodé ciele, zámery školy sa plánujú na obdobie jedného až štyroch rokov a vzťahujú sa na celkovú problematiku výchovno-vzdelávacej práce. Orientujú sa na technické nedostatky budovy, na odbornosť vyučovania niektorých predmetov, na podporu ďalšieho vzdelávania učiteľov, na rekonštrukciu športového areálu školy s cieľom vytvoriť športové stredisko so širokým využitím.
Dlhodobé ciele sú plánované na minimálne štyri rokov, kde sa nachádzajú problematiky dlhodobého rázu a smerujú na možnosti nadstavby budovy školy, modernizáciu vybavenia tried, a možnosti získavania finančných prostriedkov z EÚ pre širšie využitie školských priestorov aj na nové aktivity.
6.3 Koncepčné zámery rozvoja
ZŠ Janka Kráľa, Mládežnícka 24
Koncepcia rozvoja školy v Základnej škole Janka Kráľa obsahuje základné charakteristiky školy v týchto oblastiach:
1. personálne, materiálne a sociálne podmienky zamestnancov školy,
2. finančné zabezpečenie školy,
3. starostlivosť o žiakov.
V charakteristike výchovno-vzdelávacej práce sa objavujú dlhodobé plány školského zariadenia s cieľom zabezpečiť kvalitu poskytovaných služieb a vybudovať priaznivejšie technické-priestorové podmienky pre vyučovanie. Priestorové nedostatky škola riešila so zrušením odborných učební a vytvorením náhradných učební na chodbe. Pre skvalitnenie vyučovacieho procesu je nevyhnutnou záležitosťou každej školy, aby sa odborné predmety vyučovali v odborných triedach. Preto škola hľadá možnosti na rekonštrukciu budovy a vzniknutú situáciu riešia spolu so zriaďovateľom.
Nedostatky sa objavujú aj pri technických podmienkach šatní, ktoré treba zrealizovať iným spôsobom, hlavne z hygienického hľadiska. Priestorové nedostatky zapríčinili aj tú skutočnosť, že v súčasnosti nie je k dispozícií žiadna miestnosť na kultúrne vyžitie žiakov, kde by mohli realizovať rôzne kultúrne, kvízové, divadelné a spoločenské aktivity.
Okrem hlavných cieľov základnej školy príslušné školské zariadenie má vo svojich zámeroch aj zabezpečovanie voľnočasových aktivít pre žiakov, ktoré v súčasnosti rieši s krúžkovou činnosťou.
Vo svojich zámeroch prihliada aj na ďalšie vzdelávanie svojich učiteľov, ktoré v najbližších rokoch plánuje zintenzívniť a rozširovať podľa nových spoločenských trendov a nových výchovno-vyučovacích metód a foriem.
Škola využíva aj možnosť prenájmu školských priestorov pre zubnú ambulanciu, bufet, akadémiu vzdelávania, ktorú možnosť plánuje v budúcnosti rozširovať.
6.4 Koncepčné zámery rozvoja ZŠ s vjm L. Pongrácza, Mládežnícka 24
Vypracovaná školská koncepcia má viac podčlánkov, kde sa hovorí o teoretických a praktických podmienkach možného rozvoja školského zariadenia. Rozvojový plán v prvom rade poskytuje základné informácie o škole, o žiakoch a vyučujúcich. Vytýčené hlavné ciele sú nasledovné:
1. zabezpečiť kvalitný výchovno-vzdelávací proces vychádzajúci zo základného
poslania školského zariadenia,
Hlavné problémy školy sú podobné ako v ostatných školských zariadeniach, ktoré majú celoregionálny, dokonca celoštátny charakter. Znižovanie počtu žiakov, problematiky učiteľov, finančné záležitosti, priestorové a technické nedostatky vytvárajú čoraz ťažšiu každodennú prácu v školstve.
Z analýzy školy vychádzajú tieto dlhodobé strategické ciele:
- naďalej zabezpečiť základné poslanie školy,
- venovať zvýšenú pozornosť hlavným cieľom školy,
- modernizácia výchovno-vyučovacieho procesu,
- umožniť harmonický rozvoj žiakov, pripraviť ich na moderný život v 21. storočí,
- vytvoriť demokratickú atmosféru v škole,
- upevňovať a rozvíjať poznatky národnostnej kultúry, rozvíjať národnostnú identitu žiakov,
- ako najväčšie školské zariadenie s vjm v regióne treba vytvoriť možnosť na koordináciu národnostného školstva, treba vytvoriť spoluprácu so školskými zariadeniami v zahraničí.
V ďalšej
časti koncepcie sa nachádza stratégia činu, ktorá vystihuje stratégiu pedagogickú, stratégiu finančno-technickú a stratégiu
ľudských zdrojov.
Pedagogická stratégia hovorí o potrebe vytvorenia pedagogického programu, kde sa zvlásť rozpracuje problematika jednotlivých predmetov, vyučujúcich a tematických plánov. Obsahuje hlavne ciele výchovno-vyučovacieho procesu. Finančno-technická stratégia pojednáva technické zabezpečovanie výchovno-vyučovacieho procesu a modernizáciu učební. V prípade stratégie v oblasti ľudských zdrojov sa najviac orientuje na problematiku žiakov (integrácia, hmotná núdza, zvýšenie počtu žiakov), na spoluprácu so školskou radou a združením rodičov, na odbornosť vyučovania, na ďalšie vzdelávanie učiteľov, na vytvorenie dobrých vzťahov medzi žiakmi a učiteľmi, medzi učiteľmi a rodičmi.
6.5 Koncepčné zámery rozvoja ZUŠ, Nám. B. Bartóka č. 1
Základná umelecká škola v Šahách je rozpočtovou organizáciou v zriadovateľských kompetenciách mesta od 1. júla 2002. Je jedinou školou svojho druhu, plní významné výchovno-vzdelávacie a spoločenské poslanie v tomto regióne. Základnou úlohou a poslaním školy je vyhľadávanie talentovanej mládeže na základe talentových škúšok na úseku základného umeleckého školstva, zabezpečovanie kvalifikovaného výchovno-vzdelávacieho procesu v odbore hudobnom, výtvarnom, tanečnom a dramatickom v súlade s vyhláškou Ministerstva školstva č. 477/1990 Z. z. o základných umeleckých školách.
Koncepcia okrem údajov o aktuálnom stave školského zariadenia obsahuje všeobecné a strednodobé ciele, koré sa vzťahujú na jeden až štyri roky. V dlhodobejších zámeroch sa nachádzajú smerovania súvisiace s technickým stavom zariadenia a s technickým stavom hudobných nástrojov, s modernizáciou materiálno-technického vybavenia školy, s kvalitou výchovno-vyučovacieho procesu. Plánuje sa zapojiť do projektu EÚ pod názvom Hudba, ktorá nás spája. Bude sa pokračovať v organizovaní medzinárodnej a medziregionálnej detskej výtvarnej súťaže Pueri Fabri. Škola má svoje predstavy aj na zvyšovanie kvalifikovanosti pedagogických pracovníkov.
Základné umelecké školy plnia významné výchovno-vzdelávacie a spoločenské poslanie, čím reagujú na spoločenské potreby. Vyučovací proces v ZUŠ je v záujme jednotlivca i spoločnosti. Rozvoj individuálnych daností, talentu, získanie širších základov pre štúdium v umeleckom odbore, výchova k sebadisciplíne, k slušnému vystupovaniu na verejnosti, k samotnému mysleniu a koncentrácii k vrcholovým výkonom dáva žiakom nenahraditeľné predpoklady na štúdium na stredných a vysokých školách aj umeleckého, umenovedného a pedagogického zamerania.
6.6 Koncepčné zámery rozvoja MŠ zriadených mestom Šahy
V meste Šahy sa nachádza 5 materských škôl, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Materská škola na Ul. Hviezdoslava č. 30 je s výchovným jazykom slovenským, sú v nej zriadené tri triedy homogenné podľa vekových skupín. Materská škola na Ul. Hviezdoslava č. 32 je s výchovným jazykom maďarským, fungujú tu tri triedy podľa vekových skupín. Materská škola na sídlisku Sever je heterogénna, to znamená, že sú tu zriadené dve triedy s výchovným jazykom slovenským a jedna trieda s výchovným jazykom maďarským. Ďalšie dve materské školy: Materská škola na Hontianskej ceste je zmiešaná (chodia sem deti slovenskej aj maďarskej národnosti); Materská škola v mestskej časti Preseľany nad Ipľom.
Vypracované koncepčné zámery jednotlivých predškolských zariadení vychádzajú z týchto charakteristík školských zariadení a v plnej miere rešpektujú poslanie a zámery typizovaných foriem.
Základom koncepcií je všeobecná charakteristika materských škôl, ich materiálno-technického vybavenia, vývoja počtu detí a personálneho zabezpečenia vyučovania a výchovy. Plány do budúcnosti v plnej miere sa stotožnia so všeobecným poslaním materských škôl, vystihujú možnú spoluprácu so zriaďovateľom, s rodičmi, organizáciami a rôznymi inštitúciami. Obsahujú aj ciele v oblasti riadenia, vystihujú najšpecifickejšie črty prostredia a okolia jednotlivých predškolských zariadení. Za dôležitú úlohu považujú aj zvyšovanie odbornosti pedagogických pracovníkov prostredníctvom účasti na školeniach, seminároch, ale aj samoštúdiom. Za nevyhnutnú úlohu pokladajú aj vytvorenia kľudného pracovného prostredia, kde sa vzájomne pomáha, spolupracuje, aby dosiahli a zabezpečili základné poslanie materských škôl.
V súlade so zámermi rozvoja materských škôl najdôležitejšou úlohou zriaďovateľa bude naďalej zabezpečovať predškolskú výchovu pre všetky deti v predškolskom veku a umožniť ich výchovu v materinskom jazyku.
7. Regionálne školstvo
7.1
Sieť škôl a školských zariadení v hontiansko-poipeľskom regióne
Združenie
obcí hontiansko-poipeľského regiónu okrem samotného mesta Šahy má ďalších 28
obcí, z toho 18 obcí z Levického okresu a 10 obcí z okresu Veľký
Krtíš. Prehľad základných a materských škôl v jednotlivých obciach je uvedený
v ďalšej časti tejto koncepcie.
7.1.1 Základné školy v obciach Levického okresu
Školský rok/ počet žiakov |
2000/2001 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
21/37 |
17/30 |
14/28 |
7/19 |
7/25 |
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
15 |
11 |
10 |
10 |
7 |
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
22 |
20 |
19 |
22 |
31 |
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
11 |
10 |
11 |
17 |
15 |
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
151 |
154 |
140 |
146 |
148 |
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
26 |
16 |
17 |
17 |
10 |
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
28 |
21 |
17 |
21 |
33 |
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
193 |
178 |
155 |
156 |
142 |
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
37 |
32 |
31 |
31 |
29 |
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
136 |
136 |
121 |
116 |
125 |
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
14 |
12 |
12 |
14 |
10 |
7.1.2 Materské školy v obciach Levického okresu
Tab.č.30 Materská
škola s výchovným jazykom slovenským – Hokovce
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
10 |
13 |
12 |
13 |
25 |
Tab.č.31 Materská
škola s výchovným jazykom maďarským – Vyškovce nad Ipľom
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
22 |
22 |
22 |
22 |
19 |
Tab.č.32
Materská škola
s výchovným jazykom maďarským – Ipeľský Sokolec – spojená so ZŠ
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
22 |
29 |
20 |
22 |
25 |
Tab.č.33 Materská
škola s výchovným jazykom maďarským – Kubáňovo
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
9 |
6 |
9 |
9 |
7 |
Tab.č.34 Materská
škola s výchovným jazykom slovenským – Tupá
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
18 |
18 |
18 |
17 |
19 |
Tab.č.35 Materská
škola s výchovným jazykom maďarským – Sazdice
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
12 |
14 |
13 |
12 |
12 |
Tab.č.36 Materská
škola s výchovným jazykom maďarským – Horné Túrovce
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
10 |
14 |
19 |
22 |
19 |
Tab.č.37 Materská
škola s výchovným jazykom slovenským – Demandice
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
23 |
27 |
29 |
28 |
19 |
Tab.č.38 Materská
škola s výchovným jazykom maďarským –Lontov
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
14 |
18 |
16 |
16 |
17 |
Tab.č.39 Materská
škola s výchovným jazykom maďarským – Pastovce
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
0 |
14 |
17 |
20 |
11 |
Tab.č.40 Materská
škola s výchovným jazykom maďarským – Dolné Semerovce
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
18 |
12 |
9 |
10 |
12 |
Tab.č.41 Materská
škola s výchovným jazykom maďarským – Ipeľské Úľany
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
9 |
10 |
8 |
8 |
5 |
Tab.č.42
Materská škola
s výchovným jazykom maďarským a slovenským – Horné Semerovce
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
24 |
27 |
20 |
21 |
15 |
Tab.č.43
Materská škola
s výchovným jazykom maďarským a slovenským – Veľké Túrovce
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
18 |
20 |
21 |
19 |
20 |
Tab.č.44 Materská
škola s výchovným jazykom maďarským a slovenským – Pláštovce
Školský rok/ počet žiakov |
1999/2000 |
2001/2002 |
2002/2003 |
2003/2004 |
2004/2005 |
57 |
53 |
45 |
57 |
52 |
7.1.3 Základné školy v obciach Veľkokrtíšskeho okresu
Tab.č.45
Základné školy |
Počet žiakov |
Cirkevná základná školy s vjm Sv. Rity /1.-4.ročník/ – Ipeľské Predmostie |
15 |
Cirkevná základná škola Královnej Pokoja s vjm – Kleňany |
9 |
Základná škola s vjm /1.-9.r./ - Vinica |
255 |
Základná škola /1.-9.r./ - Veľká Čalomija |
160 |
Základná škola s vjm Arnolda Ipolyiho – Balogh nad Ipľom |
198 |
7.1.4 Materské školy v obciach Veľkokrtíšskeho okresu
Tab.č.46
Školské zariadenia |
Počet detí |
Materská škola – Veľká Ves n.Ipľom výchovný jazyk maďarský |
10 |
Materská škola – Ipeľské Predmostie Výchovný jazyk maďarský |
8 |
Materská škola – Kleňany výchovný jazyk maďarský |
5 |
Materská škola – Balog nad Ipľom výchovný jazyk maďarský |
23 |
Materská škola – Veľká
Čalomija výchovný jazyk maďarský |
15 |
Materská škola – Vinica výchovný jazyk maďarský |
45 |
Materská škola –
Sečianky výchovný jazyk maďarský |
10 |
7.2 Regionálne školstvo – spolupráca samospráv a
školských zariadení
7.2.1 Odôvodnenie
spolupráce
V zmysle zák. č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky s účinnosťou od 1. 7. 2002 prešli na samosprávu obcí zriaďovateľské kompetencie predškolských a školských zariadení. Doteraz neznáma oblasť školstva sa stáva pre obce každodennou prácou a zodpovednosťou.
Na základe analýzy stavu školských zariadení a ich predpokladaného počtov žiakov podľa demografického vývoja môžeme jednoznačne konštatovať, že sa znižuje počet žiakov základných škôl v celom regióne. Niektoré základné školy majú veľmi malý počet žiakov a ich existencia a budúcnosť je vážne ohrozená. Vychádzajúc zo skutočnosti, že základné školy sú financované zo štátneho rozpočtu na základe počtu žiakov, postupný pokles žiakov základných škôl bude mať za následok finančný kolaps škôl. Včasné spoznanie tohto stavu môže ušetriť samosprávam, ale predovšetkým deťom a ich rodičom problémy pri zabezpečení povinnej školskej dochádzky.
Spolupráca
obcí hontiansko-poipeľského regiónu v oblasti školstva teda je – a čím
ďalej tým viac bude – nevyhnutnosťou.
Hlavné dôvody spolupráce na úrovni školských inštitúcií:
- nezvládnutie rozsiahlej legislatívy v oblasti školstva
neefektívne riadenie a plánovanie
- finančné ťažkosti v školstve s malým počtom žiakov
- neustále zníženie počtu žiakov v školách a v školských zariadeniach
- riziko neodbornosti vyučovania z dôvodu absencie učiteľov odborných predmetov
- absencia odborných a metodických pokynov
- nedostatky vyplývajúce z neodbornosti zo strany zriaďovateľov, najmä v malých obciach
- zvýšenie počtu detí v hmotnej núdzi
- zvýšená potreba integrácie žiakov na úseku MŠ a ZŠ
- možnosť plánovania a organizovania spoločných podujatí
- možnosť poskytovania služieb pre partnerské školy
- spoločné využívanie softwarov vo vyučovaní
- počet školských zariadení v malých obciach
- vzájomná pomoc pri rozhodovaní v odborných záležitostiach
- vytvorenie poradenskej rady v odbornej a legislatívnej oblasti školstva
zriadenie a prevádzkovanie spoločného informačného systému (web-stránka)
-
Hlavné dôvody spolupráce na úrovni zriaďovateľov:
- kvalitné a ekonomicky výhodné zvládnutie úloh vyplývajúcich zo zákona
- možnosť podávania a realizácie spoločných projektov a investícií
- finančná nutnosť
- opotrebovanosť, zlý technický stav budov školských zariadení z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na ich opravu, údržbu a modernizáciu
- neustále zvyšovanie nákladov na zabezpečenie prevádzkyschopnosti školy
- možnosť zriadenia spoločného prevádzkovateľa školských objektov
- spoločné riešenie dopravy žiakov do miesta regionálnych škôl
Vzájomná spolupráca predstaviteľov samospráv a riaditeľov škôl, príp. školských zariadení vytvára možnosti a predpoklady na zvládnutie ťažkostí pri zabezpečovaní kvalitného základného vzdelávania ako aj predškolskej výchovy detí v celom regióne.
Pozitíva spolupráce:
- regionálne školstvo – spolupráca školských zariadení
- rozmýšľanie v mikroregióne
- učenie sa jeden od druhého
- denná spolupráca
- vytvorenie odborných pracovných skupín
- vytvorenie špeciálnych pracovných skupín podľa PK
- objednávanie spoločných odborných služieb
- spoločné organizovanie odborných, metodických seminárov, prednášok a školení
- spoločné organizovanie exkurzií
- vytvorenie spoločných žiackych programov
- zachovanie a rozvoj výchovy a výučby v materinskom jazyku
- možnosť zamestnania psychológa, logopéda, špeciálneho pedagóga
- vzájomná kooperácia žiakov
- zánik pocitu samoty
- možnosť vytvorenia odborných modelov - MŠ, ZŠ
- legislatívne poradenstvo
-
možnosť grantového partnerstva
Spoločnou úlohou a zároveň aj
povinnosťou samosprávy a školských inštitúcií
je zabezpečiť kvalitnú výchovu a výuku v súlade s právnymi predpismi.
Pri prijímaní opatrení a rozhodovaní
vždy treba vychádzať z potrieb a záujmov detí. Zo strany zriaďovateľa je
potrebné v každom prípade dodržiavať práva žiakov, rodičov a učiteľov a
vzájomne rešpektovať záujmy všetkých zainetresovaných strán.
7.3 Mesto Šahy – sídlo
regionálneho školstva
Zákon č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v paragrafe 2 vymedzuje pôsobnosti obciam na úseku školstva nasledovne:
Vyššie
uvedené kompetencie prešli na samosprávu obcí s účinnosťou od 1. 7. 2002.
Schválením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 596/2003 Z. z. o
štátnej správe v školstve a školskej samospráve obce sa stali aj orgánmi
miestnej štátnej správy v školstve. Nakoľko každá obec nie je schopná sama
zabezpečiť všetky prenesené úlohy zo štátu na obec, môžu sa obce dohodnúť v súlade so zákonom o obecnom
zriadení, že vytvoria spoločný obecný
úrad s inými obcami.
Na základe rozhodnutí samospráv 19 obcí regiónu bol vytvorený Spoločný obecný úrad so sídlom v Šahách ku dňu 1. 2. 2003. Na zabezpečenie agendy školstva bol následne pri tomto SOÚ zriadený Školský úrad pre mesto Šahy a ďalšie obce nachádzajúcich sa na území Levického okresu. Sú to nasledovné obce: Demandice, Dolné Semerovce, Horné Semerovce, Ipeľské Úľany, Ipeľský Sokolec, Plášťovce, Slatina a Vyškovce nad Ipľom. Všetky tieto obce sú zriaďovateľmi základných škôl.
Predpokladaný demografický vývoj predznamenáva, že obce, ktoré sú zriaďovateľmi škôl s malým počtom žiakov, nebudú môcť dlhodobo finančne dotovať svoje školy. Zákonite dôjde potom k presunu detí do väčších, ekonomicky silnejších škôl. Mesto Šahy, ako sídlo hontiansko-poipeľského regiónu, bude musieť počítať s týmto javom a pripraviť svoje základné školy tak, aby mohli plniť úlohy regionálnych škôl. V záujme toho sa navrhujú aj v tejto koncepcii potrebné technické opatrenia u školských objektov. Nakoľko v našom regióne žijú ľudia v prevažnej väčšine dvoch národností, pri regionálnom školstve bude potrebné rešpektovať aj tento aspekt.
7.4
Školský úrad – manažovanie školstva
7.4.1 Štruktúra
školských úradov v SR
Najvyšším riadiacim článkom v oblasti školstva, ústredným orgánom štátnej správy je Ministerstvo školstva SR. V Slovenskej republike toho času existuje 8 krajských školských úradov a niekoľko (cca 40-50) obecných školských úradov.
V zmysle
tzv. kompetenčného zákona (zák. č. 416/2001 Z. z.) s účinnosťou od 1. 7. 2002
prešli na samosprávu obcí kompetencie na úseku školstva. Schválením zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe
v školstve a školskej samospráve orgány miestnej štátnej správy
v školstve sú:
–
krajské školské úrady,
–
obecné školské úrady (školské úrady pri spoločných obecných úradoch).
Zákon č. 596/2003 Z. z. vymedzuje kompetencie obciam – školským úradom, ktoré budú nimi zriadené školy a školské zariadenia organizačne riadiť, odborne a metodicky usmerňovať. Tieto kompetencie sú definované v ustanovení § 6 odsek 5 a odsek 8 písm. a), c) a d) (obec) školského zákona nasledovne:
a) rozhodovanie v rámci výkonu štátnej správy v školstve v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy,
b) kontrola dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania okrem kontroly, ktorá je vo výhradnej kompetencii Štátnej školskej inšpekcie,
c) vydávanie organizačných pokynov pre riaditeľov škôl a školských zariadení, ktorých je obec zriaďovateľom, najmä organizačné pokyny na príslušný školský rok,
d) poskytovanie odbornej a poradenskej činnosti školám a školským zariadeniam, ktorých je obec zriaďovateľom (bývalá „metodická pomoc”).
7.4.2 Školský úrad pri Spoločnom obecnom úrade v Šahách
Spoločný obecný úrad (SOÚ) so sídlom v Šahách vznikol na základe vzájomnej dohody 19 samospráv obcí a mesta k 1. 2. 2003. Pôvodne dohodnutý rozsah služieb poskytovaných spoločným obecným úradom sa rozšíril o výkon prenesených komptencií na úseku školstva, mládeže a telesnej kultúry od 1. 7. 2004.
Na základe rozhodnutia Krajského školského úradu v Nitre bolo mesto Šahy potvrdené ako školský úrad pre nasledovné obce a mesto Šahy: Demandice, Dolné Semerovce, Horné Semerovce, Ipeľské Úľany, Ipeľský Sokolec, Plášťovce, Slatina a Vyškovce nad Ipľom s celkovým počtom žiakov 1547.
Činnosť ŠÚ je zameraná na odborno-metodickú, vzdelávaciu oblasť a výkon štátnej správy v 1. a 2. stupni, riešiť problémy z oblasti výchovy a vzdelávania a odborno-metodicky usmerňovať základné školy a školské zariadenia. Poslaním školského úradu je zabezpečovať aj zvyšovanie právneho vedomia riaditeľov ZŠ a školských zariadení, odborne usmerňovať plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti a skvalitnenie riadenia škôl a školských zariadení. Hlavná činnosť ŠÚ je zameraná na poradenstvo, metodiku a činnosť vyplývajúcej zo zákona.
Do náplne školského úradu pratrí ďalej:
-
spracovanie podkladov k rozpočtom škôl
a školských zariadení z finančných prostriedkov mesta, priebežné
sledovanie ich čerpania, pravidelné vyhodnocovanie čerpania rozpočtov,
zhromažďovanie podkladov pre nárokovanie finančných prostriedkov zo štátneho
rozpočtu na mzdy zamestnancov škôl
v prípade potreby aj obcí spoločného obecného úradu
-
sledovanie
a vyhodnocovanie činnosti škôl a školských zariadení
v pôsobnosti mesta,
-
evidencia a správa
siete škôl, štatistické spracovanie dát,
-
spracovanie podkladov pre
nárokovanie finančných prostriedkov na učebné pomôcky,
-
vyhodnocovanie výročných
správ škôl,
-
prejednávanie koncepcie
škôl,
-
spolupráca so školskými
radami,
- vedenie personálnej agendy zamestnancov škôl a školských zariadení,
- spracovanie podkladov pre výplatu miezd zamestnancov týchto organizácií, ako aj organizácií Spoločného obecného úradu, ak obce s rozšírenou pôsobnosťou o to požiadajú.
Personálne obsadenie školského úradu (ŠÚ) je v súčasnosti zabezpečené jednou osobou s potrebnou kvalifikáciou v súlade s platnou legislatívou. Napriek skutočnosti, že školský úrad má za úlohu v prvom rade zabezpečovať výkon štátnej správy na úseku školstva, cítime reálnu potrebu pomáhať a metodicky usmerňovať aj materské školy, ktorých zriaďovateľom je taktiež samospráva. Z toho dôvodu od 1. 7. 2005 v rámci ŠÚ vytvoríme 0,5 pracovný úväzok, ktorý obsadíme odbornou pracovníčkou – metodičkou pre predškolské zariadenia. Po vyhodnotení tejto metodickej činnosti a poznatkov získaných aj od riaditeliek MŠ od 1. 1. 2006 sa prehodnotí rozsah pracovného úväzku s možnoťou rozšírenia na plný úväzok. Odborno-metodickú činnosť v rámci ŠÚ mienime zabezpečovať aj pre ďalšie obce, to však vyžaduje nové rokovania starostov a primátora a rozšíriť pôvodnú zmluvu o metodickú činnosť pre materské školy.
Vychádzajúc z uvedených skutočností školský úrad vykonáva štátnu správu na úseku školstva v súčasnosti pre 12 základných škôl a 20 materských škôl v regióne. Tento počet sa pravdepodbne zvýši po obsadení školského úradu odbodným pracovníkom pre materské školy.
K tomu, aby školský úrad mohol exitovať a pracovať podľa našich predstáv a k plnej spokojnosti všetkých partnerov, bude potrebné, aby zákonom deklarované kompetencie aj v reálnom živote boli použiteľné. V krátkom čase bude potrebné vybudovať informačnú sieť medzi ŠÚ a školami, školskými zariadeniami ale aj medzi úradom a združenými obcami. Pravda, k tomu bude potrebná aj ochota k spolupráci všekých zainteresovaných strán. Kontakty a spolupráca s Krajským školským úradom v Nitre je na dobrej úrovni, neustále pracujeme aj na rozšírení našich poznatkov o skúsenosti u ďalších školských úradov. Všetky aktivity školského úradu budú podriadené snahe prispieť k skvalitneniu školstva v našom regióne.
7.5.1 Národnostné
školstvo z pohľadu základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským
Hodnotenie alebo prognózovanie vývoja základného školstva z hľadiska národnosti je úloha, ktorá je veľmi ťažko riešiteľná. Demografická krivka v rámci SR vykazuje dlhodobo klesajúcu tendenciu a tento stav sa negatívne prejavil i na počte narodených detí za posledné roky v meste Šahy. Bude to mať za následok znižovanie počtu žiakov, zapísaných do prvého ročníka aj v školách s vyučovacím jazykom slovenským, aj maďarským. Je samozrejmé, že tento stav negatívne ovplyvní i vyššie ročníky, ako aj potrebu učiteľov.
Podľa nás by sa situácia na najbližších 5-6 rokov nemala výraznejšie oproti súčasnému stavu meniť.
Do popredia však začína prichádzať otázka, koľko žiakov z dvoch slovenských základných škôl pôjde študovať na 8-ročné gymnázium. Zároveň nevieme zodpovedne posúdiť, koľko žiakov príde z okolitých obcí do piateho ročníka. Pokiaľ by tieto počty boli malé, môže sa stať, že sa zníži počet žiakov na druhom stupni. Rozvoju škôl by v značnej miere prospelo i lepšie vybavenie počítačovou technikou a jazykovými laboratóriami, ako aj odbornými učebňami. Súčasný stav nedovoľuje z priestorových dôvodov túto situáciu riešiť. Všetky odborné učebne boli prerobené na klasické. Situáciu by vyriešila nadstavba na oboch základných školách.
Mgr. Milan Kalina Mgr. Stanislav Ličko
riaditeľ ZŠ J. Kráľa riaditeľ II.ZŠ
7.5.2 Národnostné
školstvo z pohľadu základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským
Je všeobecne známe, že vývoj úzko súvisí so vzdelanosťou. Kvalitné školstvo a vzdelávanie nám poskytne vhodné podmienky pri globalizácii, v rámci EÚ a v rámci mikroregiónov. Okolie mesta Šahy je špeciálne z toho hľadiska, že väčšia časť obyvateľov patrí k maďarskej národnosti. S tým súvisí, že treba zabezpečiť kvalitné národnostné školstvo a uplatnenie svojich zverencov.
Súčasný stav je deformovaný z viacerých dôvodov. V prvom rade to bola komunistická diktatúra, kde sa školská sieť budovala na základe politických predstáv a stratégií. Vo viacerých sférach života sa objavovali národnostné konflikty, tlaky na rodičov. Na školstvo negatívne vplývala aj skutočnosť, že sa uprednostnene zamestnávali občanov pochádzajúcich zo slovenských škôl. V spoločných budovách správcami budov boli a sú v každom prípade slovenské školy. Často sa objavuje mylný názor, že deti z maďarských škôl sa ťažšie uplatňujú na stredných a vysokých školách, a vôbec v živote.
Tieto fakty v značnej miere ovplyvňujú národnostné školstvo. Vo väčšom rozsahu sa znižuje počet žiakov v maďarských školách ako v slovenských. Vychádzajúc z týchto skutočností treba poznamenať: ak sa neuskutočnia určité zmeny, napredovania v národnostnom školstve, zníži sa počet žiakov v maďarských školách až natoľko, že sa stratí kvalita existujúcich zariadení.
V každom prípade treba mať na zreteli fakt, že národnostné školstvo vždy bude v ťažšej situácii oproti národnému školstvu. Rodičia nikdy nezapíšu svoje deti slovenskej národnosti do maďarskej školy, ale rodičia maďarskej národnosti často zapíšu svoje deti do slovenskej školy. Negatívne vplyvy sú teda neustále, a treba zdôrazniť, že bez vonkajšej pomoci nikdy nedokáže národnostná škola obstáť v ťažkej boji o žiakov a kvalitu.
Aké prvky by mohli pomôcť pri zabezpečovaní kvalitného národnostného školstva? Sú to:
· kompetentní členovia v komisiách a v mestskom zastupiteľstve,
· vo svojich rozhodnutiach mať neustále na zreteli národnostné školstvo,
· zabezpečiť optimálnu sieť materských škôl s výchovným jazykom maďarským,
· zabezpečovať odbornosť pedagogických pracovníkov v školských zariadeniach,
· 35 % žiakov škôl s vyuč. jaz. maď. je dochádzajúcich, preto by bolo potrebné zabezpečiť ich dopravu,
· treba zabezpečiť zvýšenú podporu v cezhraničných aktivitách škôl,
· podporovať funkciu koordinátora v rámci širšieho regiónu v oblasti školstva s vjm,
· podporovať vyučovací proces v materinskom jazyku a jeho poslanie,
· zvýšenou mierou podporovať národnostné školstvo zo strany zriaďovateľa.
Mgr. Tibor Lendvay
riaditeľ ZŠ L. Pongrácza s vjm
8.1 Návrh opatrení na
zníženie energetickej náročnosti školských budov
Z celkových prevádzkových nákladov škôl sú dominantnou položkou náklady na energie. Energetické náklady sa skladajú z nasledovných zložiek:
- náklady na vykurovanie,
- náklady na ohrev teplej úžitkovej vody,
- náklady na technologické teplo v školských jedálňach,
- náklady na vzduchotechniku.
Z uvedených druhov energií najväčšie náklady predstavujú výdavky na vykurovanie, čo predstavuje min. 70 % z celkových nákladov na energie.
Zákon o energetike ukladá obciam povinnosť do roku 2007 vypracovať tzv. komunálnu energetickú koncepciu obce. Podstatou tejto koncepcie je zabezpečenie úspory tepelnej a elektrickej energie na budovách, v ktorých sa nachádzajú inštitúcie zriadené mestom.
Vychádzajúc z tejto povinnosti, ale predovšetkým z nutnosti racionalizácie prevádzkových nákladov školských zariadení, bude potrebné pre všetky školské budovy spracovať energetický audit (EA). Výsledkom tohto auditu bude návrh na racionalizáciu spotreby tepla a energií. Dokumentácia EA bude aj podkladom pre plánovanie realizácie navrhovaných opatrení v rámci rozvojového plánu mesta.
8.2 Požiadavky na technické
a priestorové zhodnotenie školských objektov
Na základe výsledkov zisťovania súčasného technického stavu školských budov, ako aj ich kapacitných možností a vychádzajúc z požiadaviek vedení týchto zariadení, odporúčajú sa uskutočniť nasledovné technické opatrenia (stavebné úpravy):
Názov a sídlo školy, šk.zariadenia Navrhované technické opatrenia
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
ZŠ J.Kráľa a ZŠ Lajosa Celková rekonštrukcia objektu so zateplením ob-
Pongrácza na Mládežníckej ul. vodového plášťa a výmena okien i dverí,
vytvorenie nových učební
ZŠ na Ul. E. B.Lukáča Výmena okien i dverí, využitie šikmej strechy
MŠ na Ul. SNP č. 30 a 32 Zateplenie obvod. stien, výmena okien a dverí,
oprava strechy
MŠ na Hontianskej ceste Oprava konštrukcie krovu a výmena strešnej
krytiny
MŠ na Nám.M.R.Štefánika Zateplenie obvod. stien, výmena okien a dverí,
oprava strechy
MŠ v časti mesta Preseľany n. I. Oprava krovu a strechy, zriadenieÚK
a sociálnych.zariadení
ZUŠ na Nám.B.Bartóka Doriešenie priestorových problémov školy
V súlade
so zámermi ZŠ Lajosa Pongrácza a ZŠ na Ulici E. B. Lukáča už od 1. sept.
2005 sa nebudú otvárať triedy týchto škôl v školských priestoroch
nachádzajúcich sa na sídlisku Tabáň. Samospráva bude musieť rozhodnúť, ako využiť tieto objekty.
Z analýzy technického stavu školských objektov vyplývajú nároky na ich rekonštrukciu a obnovu. Vzhľadom na veľké ekonomické náklady je dôležité správne stanovenie postupových krokov. Pri návrhu postupnosti realizácie technických opatrení sa odporúča vychádzať z nasledovných kritérií:
1. Zohľadnenie demografického vývinu v jednotlivých lokalitách škôl (regionálna väzba)
2. Zohľadnenie technickej životnosti jednotlivých budov škôl
3. Možnosti zabezpečenia doplnkových funkcií školy (stravovanie, športové aktivity, možnosti pre projekt Otvorená škola a pod...)
4. Zohľadniť záujem o školu (ponuka školy, úroveň školy)
5. Zohľadniť koncepciu školstva v pôsobnosti mesta Šahy
Základným
cieľom odporúčaných technických opatrení je eliminácia vysokej energetickej
náročnosti a zároveň zníženie
vynaložených finančných prostriedkov na prevádzkovanie školských zariadení.
Súčasne sa sleduje aj odstránenie hygienických nedostatkov, ako aj požiadavka
na rozšírenie priestorových kapacít škôl.
9.1
Systém financovania školstva v SR
Zákon
o financovaní základných, stredných škôl
a školských zariadení
č. 597/2003 Z. z. ustanovuje podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov
zo štátneho rozpočtu jednotlivým školským subjektom.
Zákon zavádza dvojstupňový systém
financovania regionálneho školstva, pri ktorom sú v rámci prvého stupňa
finančné prostriedky z kapitoly Ministerstva školstva SR a z kapitoly
Súhrnný finančný vzťah rozpísané zriaďovateľom škôl a školských zariadení a
v rámci druhého stupňa zriaďovatelia rozpisujú finančné prostriedky školám
a školským zariadeniam vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Zákon nezabezpečí
všetkým školám a školským zariadeniam finančné prostriedky v rovnakej
výške ako doteraz. Výška pridelených finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu
je daná jednoduchými a transparentnými pravidlami a každý školský subjekt bude
mať možnosť reálne ovplyvňovať výšku týchto prostriedkov.
Štát dôsledne oddeľuje financovanie
preneseného výkonu štátnej správy v školstve /prenesená kompetencia/ od financovania
správy školstva v rámci výkonu samosprávnych funkcií /originálna kompetencia/.
V rámci
tejto separácie sa finančné prostriedky určené na financovanie prenesených
kompetencií rozpočtujú v kapitole Ministerstva školstva SR a poskytujú sa
zriaďovateľom účelovo.
Prenesené kompetencie:
výchovno-vzdelávací proces na základných školách – povinná školská dochádzka
/financie na mzdy a odvody učiteľom a prevádzkovým zamestnancom a financie na
prevádzkové náklady/.
Zriaďovateľ rozpíše
finančné prostriedky na
kalendárny rok jednotlivým školám
vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Rozdiel medzi sumou pridelenou krajským
školským úradom a sumou určenou ustanovenými minimálnymi percentuálnymi
podielmi z normatívnych príspevkov pre školy prerozdelí zriaďovateľ
jednotlivým školám podľa svojho rozhodnutia, zohľadňujúc ich objektívne
potreby, záujmy zriaďovateľa a všeobecné platné predpisy.
Originálne
kompetencie – chod školských zariadení /financie na školské jedálne
v ZŠ a MŠ, ŠKD na ZŠ, MŠ a ZUŠ/: v roku 2004 štát prispieval mestám na financovanie
originálnych samosprávnych činností. Od r. 2005 financovanie regionálneho
školstva zo štátneho rozpočtu sa uskutočňuje prostredníctvom kapitoly
ministerstva. V kapitole ministerstva sú samostatne rozpočtované finančné
prostriedky určené na
financovanie školstva v podmienkach v obci,
podľa zákona č. 668/2004 Z. z. Finančné prostriedky sú
rozdelené a poukazované priamo z daňových úradov. Mesto dostane na svoju
činnosť výnos z dane /každý mesiac môže byť iná/. Výsledná dotácia na
školu sa vypočíta ako násobok počtu žiakov a určitého koeficientu podľa toho, o
akú školu, školské zariadenie ide. Tento spôsob určenia výšky dotácie pre školy jednoznačne potvrdzuje predpoklad
nedostatočného finančného zabezpečenia škôl s nízkym počtom žiakov.
Od 1. 1. 2005 reforma verejnej správy prechádza do etapy fiškálnej decentralizácie. Cieľom
tejto reformy je posilniť finančnú autonómiu územnej samosprávy, to znamená, že
rozhodnutia o verejných výdavkoch sa majú uskutočňovať na príslušnej
úrovni samosprávy.
Základná škola Mzdový normatív Prevádzkový normatív
r. 2005 17 773 min. 4 381 – max. 5 218
mzdový normatív – mzdy a odvody pedagogickým a prevádzkovým zamestnancom
prevádzkový normatív – normatív na teplo, na prevádzku okrem tepla, na výchovno-vzdelávací proces
Normatívny príspevok – štátom určený normatív x počet detí
Þ na úhradu nákladov podľa osobitných predpisov,
Þ na špecifiká (napr. dopravu žiakov, asistentov učiteľov),
Þ na mimoriadne výsledky žiakov v určených oblastich (určí MŠ SR),
Þ na vzniknuté havarijné situácie,
Þ na rozvojové projekty (podľa kritérií stanovených MŠ SR),
Þ na riešenie objektívne odôvodnených požiadaviek z rezervy (v rámci dohodovacieho konania).
Tok štátnych
financií pre školy /prenesené kompetencie/
KŠÚ
Zriaďovateľ
ŠKOLA
Rozdelenie tejto kompetencie nie je striktne určené zákonom, pri rozdelení týchto financií sa zohľadňujú objektívne potreby jednotlivých škôl a skolských zariadení.
Tok financií – originálna kompetencia
MF
SR
OBEC
OPATROV.
SLUŽBA
ČINNOSŤ
OBCE
ŠKOLSTVO
Tab.č.47 Počty zamestnancov
|
PEDAGOGICKÍ PRACOVNÍCI |
NEPEDAGOGICKÍ PRACOVNÍCI |
|
||
|
k 1.7.2002 |
k 1.6.2005 |
k 1.7.2002 |
k 1.6.2005 |
|
MŠ,ŠJ,ZUŠ,CVČ
|
50,8 |
32,4 |
21 |
14,5 |
|
ZŠ L. Pongrácza |
29,2 |
26,5 |
8,7 |
5 |
|
ZŠ J. Kráľa |
21 |
23,3 |
9,8 |
11 |
|
ZŠ E. B. Lukáča |
26,1 |
23,2 |
4 |
4 |
|
Graf č. 1
Graf č. 2
V priloženej tabuľke č.48 uvádzame porovnanie počtu pedagogických a nepedagogických zamestnancov základných škôl mesta Šahy (mimo pracovníkov v ŠKD a v ŠJ) za rok 2005 vzhľadom k normatívnym a skutočným počtom.
Tab.č. 48
ZŠ |
počet detí |
normatívny počet pedag. zamestnancov |
počet pedagogických zamest. v skut. |
norm. počet nepedag. zamestnancov |
počet nepedag. zamest. v skut. |
ZŠ L.Pongrácza |
342 |
22,1 |
23,8 |
5,5 |
5 |
ZŠ J. Kráľa |
355 |
22,9 |
20,5 |
5,7 |
5 |
ZŠ E. B. Lukáča |
295 |
19 |
19,5 |
4,8 |
4 |
ZŠ SPOLU |
995 |
64 |
63,8 |
16 |
14 |
9.3.Finančná
analýza školských zariadení, ktorých zriaďovateľom je mesto Šahy
Tabuľka č.49 znázorňuje porovnanie financií školstva v oblastiach prenesených a originálnych kompetencií za roky 2003–2006. Uvedené údaje vychádzajú zo skutočných nákladov škôl a školských zariadení vykázané v tabuľke č.50- ZŠ, ŠKD, ŠJ a v tabuľke č.51 – MŠ, ŠJ, ZUS, CVČ /r. 2003/.
Tabuľka č.52 a č.53 uvádzame celkové čerpanie finančných nákladov týchto zariadení /r. 2004/.
Rozdelená dotácia a predpokladané čerpanie finančných prostriedkov na
jednotlivé subjekty škôl a školských zariadení za rok 2005 sú premietnuté
v tabuľkách č.54, č.55, č56, č57.
POROVNANIE FINANČNÝCH ZDROJOV ORIGINÁLNEJ A PRENESENEJ KOMPETENCIE ZA JEDNOTLIVÉ ROKY |
||||
Tabuľka č.49
/tisíc Sk/ |
||||
|
R O
K Y |
|
||
|
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
Originálna
kompetencia |
18686 |
16408 |
14916 |
16180 |
Prenesená
kompetencia |
21911 |
21723 |
23227 |
23950 |
V predpokladanej výške
finančných prostriedkov na
originálnej kompetencií za
rok 2006 sa zohľadnilo
zvýšenie tarifných platov
zamestnancov, ako aj zvýšené náklady na prevádzku jednotlivých objektov.
Celková suma oproti
roku 2005 je zvýšená i napriek racionalizačným opatreniam obce
/zrušenie MŠ/, avšak bez
týchto opatrení by
táto suma bola
značne vyššia /cca
17 520 tis. Sk/. |
Graf č. 3
Skutočné
náklady škôl a školských zariadení
r.
2003 - 2004
Tabuľka č.50
/tisíc
Sk/
|
Čerpanie 2003 – ZŠ,
ŠKD, ŠJ spolu |
||||
|
mzdy,odv. |
odchod. |
prevádz. |
spolu |
príjmy |
ZŠ L. Pongrácza |
8 006 |
55 |
1 209 |
9 270 |
31 |
ZŠ Janka Kráľa |
6 408 |
63 |
2 245 |
8 716 |
168 |
ZŠ E. B. Lukáča |
6 944 |
55 |
1 046 |
8 045 |
81 |
SPOLU: |
21358 |
173 |
4 500 |
26
031 |
280 |
Tabuľka č.51
/tisíc Sk/
|
Čerpanie 2003 – MŠ, ŠJ, CVČ,
ZUŠ spolu |
||||
|
mzdy,odv. |
odchod. |
prevádz. |
spolu |
príjmy |
MŠ Hviezdoslava
30 |
1 588 |
20 |
796 |
2 404 |
24 |
MŠ Hviezdoslava
32 |
853 |
0 |
236 |
1 089 |
15 |
MŠ Ľ. Štúra 14 |
1 365 |
0 |
285 |
1 650 |
21 |
MŠ M. R.
Štefánika |
1 724 |
0 |
673 |
2 397 |
29 |
MŠ Hont. cesta 45 |
873 |
0 |
153 |
1 026 |
7 |
MŠ Preseľany |
646 |
0 |
80 |
726 |
4 |
MŠ Tešmak |
634 |
0 |
116 |
750 |
6 |
Centr.voľného
času |
1 654 |
0 |
304 |
1 958 |
9 |
Zákl.umelecká
škola |
2283 |
0 |
283 |
2 566 |
81 |
Tabuľka č.52
/tisíc Sk/
|
Čerpanie 2004 – ZŠ, ŠKD, ŠJ spolu |
||||
ZŠ |
mzdy,odv. |
prevádz. |
transfery |
spolu |
príjmy |
ZŠ L. Pongrácza |
7 411 |
1 302 |
166 |
8 879 |
50 |
ZŠ Janka Kráľa |
6 871 |
2214 |
68 |
9 153 |
127 |
ZŠ E. B. Lukáča |
6 061 |
1124 |
57 |
7 242 |
45 |
SPOLU: |
20
343 |
4640 |
291 |
25
274 |
222 |
Tabuľka č.53
/tisíc Sk/
|
Čerpanie 2004 – MŠ, ŠJ, CVČ,
ZUŠ spolu |
||||
|
mzdy,odv. |
prevádz. |
transfery |
spolu |
príjmy |
MŠ Hviezdoslava
30 |
1 411 |
465 |
5 |
1 881 |
31 |
MŠ Hviezdoslava
32 |
853 |
281 |
6 |
1 140 |
13 |
MŠ Ľ. Štúra 14 |
1 246 |
386 |
2 |
1 634 |
18 |
MŠ M. R.
Štefánika |
1 656 |
490 |
9 |
2 155 |
26 |
MŠ Hont. cesta 45 |
619 |
128 |
83 |
830 |
8 |
MŠ Preseľany |
480 |
43 |
46 |
569 |
2 |
MŠ Tešmak |
350 |
33 |
91 |
474 |
3 |
Centr.voľného
času |
1 015 |
411 |
196 |
1 622 |
95 |
Zákl.umelecká
škola |
2303 |
240 |
9 |
2 552 |
234 |
Celkové
finančné prostriedky na rok 2005 |
|||
|
PRENESENÁ KOMPETENCIA |
|
|
|
|
|
Tabuľka č.54 |
|
Jednotlivé
ZŠ |
Aktuálne
rozdelenie |
|
|
|
dotácií
- rok 2005 |
/tisíc Sk/ |
|
ZŠ L. Pongrácza |
7941 |
|
|
ZŠ Janka Kráľa |
7021 |
|
|
ZŠ E. B. Lukáča |
6888 |
|
|
PK SPOLU: |
21850 |
|
|
|
|
Tabuľka č.55 |
PRENESENÁ |
DOTÁCIA
r. 2005 |
Plánované
čerpanie |
ROZDIEL |
KOMPETENCIA |
23132 |
23227 |
-95 |
|
|
|
|
Negatívny rozdiel medzi dotáciou a čerpaním sa uhradí z
vlastných príjmov ZŠ. |
|
ORIGINÁLNA KOMPETENCIA |
|
|
|
|
|
Tabuľka č.56 |
|
|
/tisíc
Sk/ |
|
|
Jednotlivé
subjekty |
Dotácia |
|
|
|
na
rok 2005 |
|
|
MŠ Hviezdoslava 30 |
2196 |
|
|
MŠ Hviezdoslava 32 |
1283 |
|
|
MŠ Ľ. Štúra 14 |
1814 |
|
|
MŠ M.R. Štefánika 14 |
2510 |
|
|
MŠ Hont. cesta 45 |
715 |
|
|
MŠ Preseľany n. I. |
372 |
|
|
Zákl. umelecká škola |
2942 |
|
|
ŠKD- L. Pongrácza |
563 |
|
|
ŠKD- Janka Kráľa |
502 |
|
|
ŠKD- E. B. Lukáča |
637 |
|
|
ŠJ- Janka Kráľa |
1053 |
|
|
OK SPOLU: |
14587 |
|
|
|
|
Tabuľka č.57 |
ORIGINÁLNA |
DOTÁCIA
r. 2005 |
Plánované
čerpanie |
ROZDIEL |
KOMPETENCIA |
14587 |
14916 |
-329 |
|
|
|
|
Nevykryté finančné prostriedky sa hradia z výnosu dane z
príjmov fyzických osôb. |
10. Závery a odporúčania
10.1 Závery a odporúčania vyplývajúce
z demografického vývoja
Hlavnými črtami vývoja obyvateľstva Slovenska (a tým aj územia nášho regiónu) v prvej polovici 21. storočia bude znižovanie prírastku obyvateľstva a jeho postupné starnutie. Intenzita týchto procesov bude bezprostredne závisieť od vývoja plodnosti, úmrtnosti a migrácie, avšak nepriamo ich budú ovplyvňovať i ďalšie demografické faktory, ako aj faktory spoločenské, politické, ekonomické, kultúrne a mnohé ďalšie. Tendencia zvyšovania priemerného veku obyvateľstva je potešiteľným javom, na druhej strane ale musí byť rovnováha vo vekovej štruktúre obyvateľstva (medzi indexom starnutia a indexom vývoja ekonomického zaťaženia spoločnosti).
V podmienkach
samosprávy sa tento proces dá pozitívne
ovplyvniť prostriedkami, ktorými samospráva reálne disponuje. Všetky závery a rozhodnutia samosprávy mesta by mali
viesť k dosiahnutiu cieľa: vytvoriť
sociálne stabilné a ekonomicky
dostatočne silné prostredie, ktoré by viedlo k poklesu migračného pohybu
obyvateľstva a k zvýšeniu miery pôrodnosti. Z hľadiska dlhodobého rozvoja
mesta Šahy a budúcnosti jeho obyvateľov tento cieľ by mal byť prvoradou úlohou každého, kto
rozhoduje o veciach verejných.
Prostriedkami samosprávy, ktoré môžu pozitívne ovplyvňovať dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa, sú napríklad aktivity a rozhodnutia smerujúce k:
-
vytvoreniu
priaznivého podnikateľského prostredia v záujme zníženia miery
nezamestnanosti ekonomicky aktívneho obyvateľstva,
-
podpore rozvoja a
skvalitnenia služieb pre obyvateľstvo,
-
vytvoreniu podmienok
pre rozvoj kultúrno-spoločenských potrieb pre všetky vrstvy obyvateľstva,
-
vytvoreniu
príťažlivého prostredia pre miestne obyvateľstvo, ako aj pre návštevníkov
mesta,
-
vytvoreniu
podmienok pre vzdelávanie v predškolských a školských zariadeniach
v materinskom jazyku,
-
zabezpečeniu
zdravotníckej starostlivosti,
-
zabezpečeniu
starostlivosti o strarších občanov a občanov v hmotnej núdzi,
-
vytvoreniu
zdravého životného prostredia,
- vytvoreniu všestranne rozvinutej komunity.
Účinnosť populačných opatrení je záležitosť dlhodobá, preto s ich uskutočňovaním treba začať s dostatočným časovým predstihom. Navyše všetky opatrenia treba pripraviť a realizovať s jasným zámerom a vo vzájomnom prepojení. Spoločnosť sa musí pripraviť na zvyšovanie podielu starších a starých ľudí, integráciu cudzincov (často z kultúrne veľmi rozdielnych pomerov), zvýšené napätie v medzigeneračných vzťahoch. Na zvládnutie situácie budú potrebné nové prístupy v populačnej, rodinnej, sociálnej, hospodárskej a migračnej politike. Samospráva mesta Šahy bude musieť včas prijať také opatrenia, ktoré pomôžu zmierniť očakávané nepriaznivé dopady na obyvateľstvo.
10.2 Odporúčania na zlepšenie technického stavu
školských objektov
Vychádzajúc z nutnosti racionalizácie prevádzkových nákladov školských zariadení bude potrebné pre všetky školské budovy spracovať energetický audit (EA). Výsledkom tohto auditu bude návrh na racionalizáciu spotreby tepla a energií. Dokumentácia EA bude aj podkladom pre plánovanie realizácie navrhovaných opatrení v rámci rozvojového plánu mesta.
Z predpokladaného demografického vývoja obyvateľstva možno očakávať pokles (alebo minimálne stagnáciu) počtu detí navštevujúcich školy a školské zariadenia. Reálna potreba navýšenia počtu tried sa predpokladá na základných školách na Mládežníckej ulici, a to z dôvodu prijímania žiakov z vidieka za predpokladu, že samosprávy v regióne z ekonomických dôvodov budú musieť zatvárať malé školy. Mesto Šahy ako sídlo hontiansko-poipeľského regiónu musí byť pripravené plniť úlohu regionálneho centra aj na úseku školstva a výchovy.
10.3 Odporúčania na úseku
činnosti školského úradu
Vzhľadom na
vysoké nároky kladené na školstvo, ktoré sa ešte viac znásobili po našom vstupe do EÚ, bude potrebné, aby
zamestnanci zaoberajúci sa pedagogickou činnosťou, vrátane pracovníkov ŠÚ
spĺňali kvalifikačné predpoklady odbornej a pedagogickej spôsobilosti tak,
ako to určuje zákon a aby svoje vedomosti neustále dopĺňali.
10.4
Záverečné ustanovenie
Vychádzajúc z analýzy populačného vývoja je zrejmé, že doteraz prijaté racionalizačné opatrenia zo strany samosprávy v oblasti školstva boli potrebné a nevyhnutné. Nerešpektovanie týchto objektívnych skutočností by viedlo k postupnému zbytočnému zadlžovaniu mesta na úkor skvalitňovania vyučovacieho procesu a výchovy mladej generácie.
Strategické ciele sformulované v tejto koncepcii po schválení mestským zastupiteľstvom v Šahách sa stanú záväznými pre všetky články riadenia škôl a školských zariadení v pôsobnosti mesta Šahy. Spôsoby ich dosiahnutia sú v tomto materiáli naznačené len ako odporúčania. Samospráva mesta Šahy môže v rámci svojej kompetencie zásady a strategické ciele stanovené v tejto koncepcii doplniť alebo zmeniť, ak to okolnosti a nepredvídaný spoločenský vývoj bude vyžadovať.
Zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
Zák č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky
Zák.č.596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
Zák.č.597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení
Zákon č.29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov
Zák. č. 138/ 1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov
Zák. č. 211/ 2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám
Zák. č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme
Dopad fiškálnej decentralizácie na financovanie regionálneho školstva v roku 2004, F.Tóth,K.Korintuš
Financovanie regionálneho školstva v roku 2004, F.Tóth,K.Korintuš
Obnova školských stavieb a jej finacovanie, MŠ SR
Demografický vývoj obyvateľstva v mestách Nitrianského kraja za roky 1997-2002
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001 v okresoch Nitrianskeho kraja
Mestá Nitrianskeko kraja 2001
Demografický vývoj Slovenska do roku 2050 – ŠÚ SR Bratislava
Analytické podklady Mestského úradu v Šahách
Milénium – Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších15-20 rokov
Moderní pedagogika,J.Průcha,Portál,Praha,2002
Normatív financovania škôl a školských zariadení,2004
Pedagogické riadenie školy, G.Rötling, MPC- B.Bystrica 2002
POP- Pedagogicko-organizačné pokyny pre školy a školské zariadenia a orgány verejnej
pracovníkov v znení neskorších predpisov
ÚPN mesta Šahy -Územný plán mesta
Koncepcia a profilácia Základnej školy Janka Kráľa, Mládežnická 24, Šahy
Koncepčné zámery rozvoja školstva – Základná škola ul.E.B.Lukáča č.6, Šahy
Koncepčné zámery rozvoja školstva – ZŠ Lajosa Pongráza, Šahy
Návrh koncepcie rozvoja ZUŠ na Námestí B.Bartóka č.1, Šahy
Koncepcia rozvoja Materskej školy – Óvoda, P.O.Hviezdoslava, Šahy
Návrh koncepcie rozvoja Materskej školy na Hontianskej ceste č.45. Šahy
Projekt rozvoja Materskej školy n P.O. Hviezdoslava č. 30, Šahy
Projekt rozvoja Materskej školy na Ľ.Štúra č. 14, Šahy
Projekt rozvoja Materskej školy-Óvoda, Šahy časť Preseľany
Rozpočet mesta Šahy rok 2003,2004, 2005
Smernica č. 7/2004 z 9.septembra 2004 ktorou sa určuje vzorová náplň činností obcí ako školských úradov a samosprávnych krajov zabezpečujúcich prenesený výkon na úseku školstva na orgány územnej samosprávy
Smernica MŠ SR č. 1/2004 z 1.apríla 2004, ktorou sa určuje postup orgánov štátnej správy v školstve
Smernica MŠ SR č. 2/2004 z 1.apríla 2004, ktorou sa určuje vnútorná organizácia a náplň činností krajského školského úradu
Smernica MŠ SR č. 6/2004 z 2.júna 2004,ktorou sa určuje postup krajského školského úradu pri potvrdzovaní obce ako školského úradu
Vyhl. MŠ SR č. 143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov
Vyhl. MŠ SR č. 28/1995 Z.z. o školských kluboch v znení neskorších predpisov
Vyhl. MŠ SR č. 291/ 1994 Z.z. o centrách voľného času v znení neskorších predpisov
Vyhl. MŠ SR č. 291/2004 Z.z., ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečovaní
Vyhl. MŠ SR č. 477/1990 Zb. o základnej umeleckej škole v znení neskorších predpisov
Vyhl. MŠ SR č. 540/2004 Z.z. o predškolských zariadeniach, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŠ SR č. 353/1994 Z.z.
Vyhl. MŠ SR č.353/1994 Z.z. o predškolských zariadeniach v znení neskorších predpisov
Vyhl. MŠ SR č.41/1996 Z.z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických
Vzdelávacie poukazy- F.Tóth, K.Korintuš – MŠ SR, Bratislva 2004