VŠEOBECNO ZÁVÄZNÉ NARIADENIE

číslo 10/2001, o záväzných častiach územného plánu mesta Šahy

   

Mestské zastupiteľstvo v Šahách dňa 12. decembra 2001 podľa ustanovení § 4, ods. 3, písm. ch a § 11, ods. 3, písm. c  zákona SNR čís. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení zákona NR SR čís. 284/1994 Z.z. a jeho neskorších doplnkov a zmien schválilo Územný plán mesta Šahy, vypracovaný architektonickou kanceláriou ARKA, spol. s r.o. Košice, a podľa § 6, ods.1 tohoto zákona a v zmysle § 27, ods. 2 zákona čís. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona NR SR čís. 237/2000 Z.z. vydáva toto všeobecne záväzné nariadenie.

 

I. časť:  Úvodné ustanovenie

Článok 1:  Účel všeobecne záväzného nariadenia

  1. Týmto všeobecne záväzným nariadením sa určujú záväzné časti územného plánu mesta Šahy.

  2. Všeobecne záväzné nariadenie na základe územného plánu mesta stanovuje zásady priestorového usporiadania a funkčného využívania územia mesta a regulatívy územného rozvoja mesta, ktorými sa určujú podmienky a možnosti využívania územia, opatrenia v území a regulatívy umiestňovania stavieb.

  3. Všeobecne záväzným nariadením sa zároveň vymedzujú prvky a štruktúra územného systému ekologickej stability, navrhované chránené územia a ochranné pásma, zastavané územie mesta a jeho mestských častí, stanovujú sa verejnoprospešné stavby na území mesta a určuje sa potreba spracovania podrobnejšej územnoplánovacej dokumentácie.

 

Článok 2: Rozsah platnosti

  1. Všeobecne záväzné nariadenie sa vzťahuje na územie mesta Šahy, tvorené katastrálnym územím Šiah a katastrálnymi územiami k Šahám pričlenených mestských častí (pôvodných samostatných obcí) Preselian nad Ipľom a Tešmáku.

  2. Platnosť Územného plánu mesta Šahy je všeobecne stanovená jeho návrhovým obdobím do konca roku 2015. Podľa § 30 stavebného zákona je však mesto povinné pravidelne, najmenej však raz za štyri roky posúdiť využiteľnosť územného plánu a rozhodnúť, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky, alebo či nie je z dôvodu vyčerpania územných kapacít alebo zmeny podmienok potrebné obstarať nový územný plán mesta.

 

Článok 3: Vymedzenie pojmov

  1. Územie mesta tvoria jeho urbanizované a neurbanizované časti.

  2. Urbanizované časti mesta sú plochy zastavané alebo tie plochy, ktoré sú územným plánom určené na zastavanie.

  3. Súčasťou urbanizovaného územia sú aj rezervné plochy, ktorých využitie sa predpokladá až po vyčerpaní plôch, navrhovaných na výstavbu.

  4. Neurbanizované územie mesta tvoria všetky jeho ostatné plochy, ktoré sú stavebne využité iba v úzko limitovanom rozsahu, najmä pre zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia.

  5. Súčasťou neurbanizovaného územia mesta sú priestory a prvky územného systému ekologickej stability.

   

Článok 4: Určenie záväzných častí územného plánu mesta

  1. Záväznými časťami územného plánu mesta Šahy sú:

    1. zásady priestorového usporiadania mesta

    2. koncepcia územného rozvoja mesta

    3. regulatívy rozvoja mesta a funkčného využitia urbanizovaných a neurbanizovaných častí mesta

    4. zásady a regulatívy verejného dopravného vybavenia

    5. zásady a regulatívy verejného technického vybavenia

    6. zásady a regulatívy zachovania kultúrno-historických hodnôt

    7. zásady a regulatívy územného systému ekologickej stability, ochrany prírody a tvorby krajiny

    8. zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie

    9. určenie ochranných pásiem a chránených území

    10. vymedzenie navrhovaného zastavaného územia mesta

    11. určenie verejnoprospešných stavieb

    12. stanovenie potreby vypracovania podrobnejšej územnoplánovej dokumentácie a podkladov

     

II. časť:  Zásady priestorového usporiadania a koncepcia rozvoja mesta

Článok 5:  Zásady priestorového usporiadania mesta

  1. Urbanizované územie mesta Šahy sa skladá zo zastavaných a pre zastavanie navrhovaných území Šiah, vrátane zástavby na Homoku a zo zastavaných a pre zastavanie navrhovaných území pričlenených obcí (mestských častí) Preseľany n. Ipľom a Tešmák. Urbanizovanými územiami mimo súvisle zastavaných území sú priestory navrhovanej priemyselnej zóny na západnom okraji Šiah (pri Kovomonte), zástavby býv. PD Hont a pri ňom a zástavby poľnohospodárskych výrobných areálov Hanďáš, Volnerova pustatina a Lipovec.

  2. Urbanizovanie územie mesta sa člení na:

    1. územie pre bývanie a pre občiansku vybavenosť

    2. územie so zmiešanými funkciami

    3. územie pre výrobu a pre podnikateľské aktivity

    4. územie pre športové využitie a pre rekreačné aktivity

    5. plochy verejných dopravných zariadení

    6. plochy a zariadenia verejného technického vybavenia

    7. plochy verejnej zelene v zastavanom území mesta

    8. územie so špecifickými funkciami alebo špecifickou vybavenosťou

  3. V neurbanizovanom území mesta sú územným plánom mesta osobitne vyčlenené plochy pre navrhovaný mestský lesopark, pre extenzívne verejné rekreačné využívanie v inundácii Ipľa medzi Preseľanmi, Šahami s Homokom a Tešmákom, pre lesnú rekreačnú zónu v údolí Olvárskeho potoka a pre individuálne rekreačné využívanie záhradkárskou formou vo viniciach na Viničnej stráni, v priestore nad Vínnymi lúkami pri Krupinici a nad ústím potoka Kamenec do Ipľa. Pre rekreačné využívanie sú určené i priestory býv. detského tábora pod Šomošom a v limitovanom rozsahu i plochy viníc pod Veľkým vrchom v k.úz. Tešmáku.

  4. Okrem nich možno v neurbanizovanom území mesta umiestňovať len stavby pre verejnú dopravnú vybavenosť (štátne a účelové cesty, železnice, železničné vlečky) a pre verejnú technickú vybavenosť (vodovody a kanalizácia, elektrorozvody, spojové zariadenia, plynovody a produktovody), vrátane prvkov systému ochrany územia proti veľkým vodám.

   

Článok 6:  Koncepcia rozvoja mesta 

  1. Koncepcia rozvoja mesta je formovaná so zohľadnením jeho urbánnej štruktúry, prírodných komponentov a územných a sociálno - ekonomických rozvojových predpokladov.

  2. Dlhodobý urbanistický rozvoj mesta sa navrhuje ako koncentračno - polycentrický (viacsmerový), s časovým urmerňovaním urbanistického rozvoja do jednotlivých smerov a priestorov podľa reálneho tempa a možností jeho demografického, ekonomického a sociokultúrneho rozvoja.

  3. V návrhovom období územného plánu je potrebné prednostne rozvíjať urbanistickú štruktúru mesta severným smerom, s rozvojom najmä obytnej a vybavenostnej zástavby do lokality „Horného honu“.

  4. Nevyhnutná je permanentná ochrana urbanistickej štruktúry v historickom jadre mesta, ktoré je vzhľadom na jeho urbanistické a priestorové kvality vyhlásené za mestskú pamiatkovú zónu; cieľavedomo ju rehabilitovať a citlivo ju doplniť novými formami zástavby najmä v priestoroch medzi ulicami Janka Kráľa a Mlynskou a na nábrežiach Ipľa.

  5. Z intenzívne urbanizovaných priestorov mesta prednostne vymiestniť intenzívnu a rušivú tranzitnú automobilovú dopravu preložením štátnej cesty I/66 (E-77) Zvolen - Šahy za západný okraj súčasnej zástavby mesta. Zároveň rezervovať priestory a vytvárať podmienky pre výhľadové vymiestnenie tejto dopravnej trasy z intenzívne urbanizovaných priestorov na Homoku za železničnú trať a železničnú stanicu, vrátane premiestnenia cestného hraničného priechodu.

  6. Významnejšu verejnú sociálnu a komerčnú vybavenosť je potrebné umiestňovať najmä v ťažiskových priestoroch mesta - v centrálnej mestskej zóne.

  7. Pre aktivity priemyselnej výroby sa prvorado určuje reštrukturalizácia a doplnenie súčasnej priemyselnej zóny na severnom okraji zastavaného územia mesta, a v novonavrhovanej priemyselnej zóne na západnom okraji mesta (pri Kovomonte). Tieto zóny sú koncipované vo forme priemyselných parkov.

  8. Mestskú časť Homok je potrebné reštrukturalizovať, urbanisticky a funkčne nevhodnú zástavbu sanovať a zástavbu na voľných plochách dokompletizovať. Na reštrukturalizovaných plochách prednostne umiestňovať komunálnu a drobnú výrobu a zariadenia pre výrobné služby.

  9. Rozvoj pričlenených obcí Preseľany n. Ipľom a Tešmák regulovať spôsobom prirodzenej obnovy a sanačnej prestavby a vhodným doplnením nízkopodlažnej obytnej zástavby udržiavať súčasný stav ich obývanosti pri zachovaní ich lokálne špecifického charakteru. Časť ich pôvodnej zástavby uvažovať pre tzv. druhé bývanie.

  10. Pre koncentrovanú poľnohospodársku výrobu je potrebné prednostne využiť jestvujúce areály PD v Preseľanoch n. Ipľom a v Tešmáku. Areál PD Hont Šahy je navrhnutý na dožitie. Ako rozvojové sa navrhujú areály Hanďáš a Volnerova pustatina.

  11. Priestory inundácií, prieliahajúce k toku Ipľa, je potrebné prednostne využívať pre extenzívne rekreačné aktivity a formovať ich v rozsahu od Tešmáku po ústie Krupinice ako mestskú krajinnú štruktúru. Na západnom okraji mesta cieľavedomo budovať mestský lesopark ako prírodnú zónu urbánnej štruktúry mesta so sporadickými rekreačnými aktivitami.

  12. Po návrhovom období územného plánu sa uvažuje s ďalším rozvojom mesta na ľavom brehu Ipľa až k železničnej trati Zvolen - Šahy tak, aby cieľovým výhľadom urbánnej štruktúry bola dôsledne koncentrická forma mesta s historickým jadrom v ťažisku jeho zástavby.

  13. Pre ochranu území očakávaného výhľadového rozvoja mesta pred nežiadúcimi stavebnými zásahmi je potrebné vyhlásiť účelovú stavebnú uzáveru v priestore medzi Ipľom a železničnou traťou a na území navrhovaného výhľadového premiestnenia cestného hraničného priechodu za železničnou stanicou, vrátane trasy preložky cesty I/66.

 

III. časť:  Regulácia rozvoja mesta a prípustnosti využitia jeho územia

 

Článok 7:  Relatívy funkčného využitia územia

  1. Návrhovaným urbanistickým riešením sa má v zastavanom (urbanizovanom) území dosiahnuť principiálne funkčné zónovanie mesta a hierarchizované usporiadanie jeho štruktúry, so snahou o vylúčenie, alebo aspoň minimalizovanie prevádzkovo - funkčných konfliktov a vzájomných negatívnych ovplyvnení.

  2. Pre praktické dosiahnutie zámerov urbanistickej koncepcie sa v územnom pláne mesta stanovuje regulácia funkčného využitia plôch. Ňou sa určuje prípustnosť funkčného využitia (zástavby) jednotlivých území, ktorá je záväzným regulatívom pri plánovaní výstavby a pri rozhodovaní o prípustnosti jednotlivých stavieb.

  3. Reguláciou funkčného využitia sa definuje a špecifikuje funkcia každého konkrétneho územia v organizme mesta, zároveň sa ňou lokálne stanovuje prípustnosť druhu zástavby formou prípustných a výnimočne prípustných objektov a funkcií tak, ako sú uvedené v textovej a výkresovej časti územného plánu mesta.

  4. Podľa konkrétnej funkčnej špecifiky sa pre mesto Šahy stanovuje nasledovný systém regulácie prípustného funkčného využitia plôch (s ich kódovým označením):

    1. územie čistého bývania mestského typu nízkopodlažného Bm

    2. územie čistého bývania mestského typy viacpodlažného Bm 

    3. územie bývania vidieckeho typu Bv

    4. zmiešané mestské územie (s polyfunkčnou zástavbou) Zm

    5. zmiešané územie centrálne Zc

    6. územie základnej a vyššej občianskej vybavenosti Vo

    7. územie špecifickej vybavenosti Vš

    8. územie drobnej výroby, živností a služieb alt. s prípustnou obytnou funkciou Dv(b)

    9. územie priemyselnej výroby a skladov Pv

    10. územie koncentrovanej poľnohospodárskej výroby Po

    11. územie koncentrovanej športovej vybavenosti Š

    12. územie koncentrovaných rekreačných aktivít R

    13. územie záhradkárskych a špecifických aktivít Z

  5. Okrem regulačných kódov, ktorými sa stanovuje funkčná a stavebná prípustnosť územného využitia, sa územným plánom navrhuje aj lokálne prípustná intenzita zastavanosti, ktorá je udaná percentuálne ako pomer zastavanej plochy k celkovej ploche pozemku a prípustná výška zástavby, uvedená v maximálnom doporučovanom počte nadzemných podlaží. Podrobnosti regulácie sú uvedené v textovej a výkresovej časti územného plánu mesta.

  6. V  neurbanizovanom  území  mesta  sa  stanovujú  tieto  zóny  prípustnosti  funkčného využitia:

    1. zóna produkčného lesného hospodárstva L

    2. zóna intenzívneho poľnohospodárstva P

    3. zóna prímestskej krajiny s extenzívnym rekreačným využívanim K

    4. ekostabilizačná zóna (zóna chránenej krajiny) E

  7. Zóny v neurbanizovanom území mesta je prípustné využívať iba v rozsahu ich deklarovanej funkcie. Povoľuje sa v nich iba umiestňovanie stavieb a zariadení verejnej dopravnej a technickej vybavenosti, vrátane stavieb a zariadení pre ochranu územia pred veľkými vodami. V územným plánom osobitne vymedzených polohách možno výnimočne umiestňovať len zariadenia, súvisiace s hlavnou funkciou zóny (pre poľnohospodársku a lesnú výrobu a pre extenzívne rekreačné aktivity), ojedinele i nevyhnutnej špecifickej vybavenosti.

  8. V ekostabilizačnej zóne sa nesmú umiestňovať žiadne také zariadenia alebo vykonávať také úpravy a činnosti, ktoré by mali negatívny vplyv na dosiahnutú ekologickú stabilitu územia, alebo by neboli v súlade s podmienkami ochrany prírody a krajiny.

  9. Regulatívy prípustného funkčného využívania územia a prípustnej intenzity jeho zastavanosti je v územnom a stavebnom konaní a pri povoľovaní zmien vo využívaní stavieb nevyhnutné rešpektovať.

   

Článok 8: Zásady a regulatívy verejného dopravného vybavenia

  1. Verejné dopravné vybavenie zabezpečuje funkciu dopravnej obsluhy územia. Pozostáva zo stavieb a zariadení pre cestnú dopravu a stavieb a zariadení pre železničnú dopravu.

  2. Stavby pre verejnú cestnú dopravu tvoria štátne cesty, miestne (mestské) zberné, obslužné a prístupové komunikácie a účelové miestne komunikácie, cyklistické komunikácie, komunikácie, vyhradené pre peších a verejné odstavné a parkovacie plochy automobilovej dopravy.

  3. Územným plánom mesta sa polohovo stabilizuje trasa preložky štátnej cesty I/66 (Zvolen - Šahy) ako rýchlostnej cesty mimo invenzívne zastavané územie mesta, vrátane jej výhľadového prevedenia za železničnú trať a územnej rezervy pre jej možné rozšírenie na štvorpruhovú rýchlostnú cestu. Táto cesta je zároveň medzištátnym cestným koridorom, zaradeným do siete ciest TINA.

  4. Štátnou cestou v prieťahu mestom výhľadovo zostáva cesta II/527 (Šahy - Veľký Krtíš) v revidovanej trase a cez Preseľany n. Ipľom prechádzajúca cesta III/5108.

  5. Územným plánom je stanovená diferenciácia mestských komunikácií podľa funkčných tried a kategórií, zodpovedajúcich očakávaným dopravným zaťaženiam a technickým možnostiam územia.

  6. Systém vnútromestských zberných komunikácií sa dokompletuje predĺžením Thuróczyho ulice cez novonavrhovanú zástavbu na severe mesta k ceste na Plášťovce.

  7. Verejné parkoviská a odstavné plochy je potrebné zriadiť najmä v priestoroch koncentrovaných aktivít vybavenosti v centre mesta, pri novom prístupe k cintorínu a v nástupnom priestore priemyselnej zóny.

  8. V priestoroch námestia B. Bartóka, Rotaridesovej ulice a spojky k Hlavnému námestiu za býv. hotelom Blankyt  sa zriadi pešia zóna.

  9. Z priestorov Hlavného námestia sa vymiestňuje autobusová stanica. Novo sa umiestni do priestorov navrhovaného dopravného terminálu pri železničnej stanici.

  10. Na území mesta bude prevádzkovaná hromadná autobusová doprava, ktorá bude dopravne obsluhovať i mestské časti Preseľany n. Ipľom a Tešmák.

  11. Po premiestnení cesty I/66 a cestného hraničného priechodu sa súčasné trasy Berneckej a Hontianskej cesty využijú pre lokálny cezhraničný styk.

  12. Územným plánom sa vytvárajú územno - technické predpoklady pre obnovenie železničného prepojenia v úseku Šahy - Drégelypalánk a tým i železničného prepojenia SR - MR a obnovenia súvislej historickej Poiplianskej železnice.

  13. Pre výhľadové zámery železničnej dopravy sa rezervujú priestory pre elektrifikáciu železničnej trate Zvolen - Šahy - Čata a pre zdvojkoľajnenie traťového úseku Šahy - Čata. Strategická územná rezerva sa vymedzuje pre možné výhľadové železničné prepojenie Šahy - Veľký Krtíš v rámci súvislého južnoslovenského železničného ťahu Bratislava - Nové Zámky - Šahy - Veľký Krtíš - Lučenec - Košice.

  14. Rieši sa možnosť zavlečkovania navrhovanej priemyselnej zóny pri Kovomonte zo železničnej stanice Tupá.

  15. Všetky stavby pre verejné dopravné vybavenie sú v zmysle stavebného zákona zaradené do verejnoprospešných stavieb.

 

Článok 8: Zásady a regulatívy verejného technického vybavenia

  1. Verejné technické vybavenie tvoria zariadenia pre zásobovanie vodou a odkanalizovanie, pre zásobovanie elektrickou energiou, pre zásobovanie plynom, verejných spojových zariadení a pre zásobovanie teplom a teplou úžitkovou vodou. Súčasťou verejného technického vybavenia sú i stavby a zariadenia na vodných tokoch, stavby na ochranu územia proti veľkým vodám a na odčerpávanie vnútorných vôd.

  2. Pri územnom rozvoji mesta je nevyhnutné rešpektovať všetky katastrálnym územím prechádzajúce nadradené zariadenia verejného technického vybavenia, vrátane trás diaľkového ropovodu, plánovaného diaľkového prevodu pitnej vody (prepojenia vodárenských sústav), diaľkových zariadení spojov a ochranných opatrení na vodných tokoch.

  3. Na preloženie do systémového koridoru na severnom okraji mesta sa navrhujú diaľkové i lokálne elektrovody, ktoré doposiaľ rušivo vedú zastavaným územím mesta. Pre výhľadové premiestnenie časti  okružného elektrovedenia sa v územnom pláne rezervuje koridor na západnom okraji mesta, súbežne s tokom Krupinice a telesom železničnej trate Zvolen - Šahy.

  4. Na odkanalizovanie s napojením na ČOV Šahy sa navrhuje zástavba na Homoku. Preseľany n. Ipľom, Tešmák a priemyselná zóna pri Kovomonte budú mať vlastné kanalizačné systémy so samostatnými ČOV. Mestskú ČOV v Šahách je potrebné intenzifikovať.

  5. Preseľany n. Ipľom a navrhovanú priemyselnú zónu je potrebné napojiť na mestský systém zásobovania pitnou vodou. Pre výhľadové potreby zásobovania vodou sa na Studenom vrchu rezervuje priestor pre umiestnenie vodojemu pre II. tlakové pásmo.

  6. Mestská časť Preseľany n. Ipľom sa napojí na mestský systém zásobovania plynom.

  7. V súlade s koncepciou protipovodňových opatrení a potrebami rozvoja mesta sa doplní systém ochrany mesta a jeho mestských častí proti veľkým vodám.

  8. Ako súčasť vodohospodárskych a protipovodňových opatrení sa urobí odľahčenie Olvárskeho potoka a jeho úpravy v zastavanom území Tešmáku, úpravy Nemeckého potoka na Homoku, úpravy na Seleckom potoku a na potoku Kamenec v dotyku s Preseľanmi n. Ipľom.

  9. Všetky stavby pre verejné technické vybavenie sú v zmysle stavebného zákona zaradené do verejnoprospešných stavieb.

  Článok 10: Zásady a regulatívy zachovania   kultúrno-historických hodnôt

  1. Historické jadro mesta Šahy je, vďaka svojim urbanistickým, architektonickým a výtvarným kvalitám, podľa § 6 ods. 1 zákona SNR čís. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti vyhlásené za mestskú pamiatkovú zónu. Účelom pamiatkovej ochrany je zachovanie a zveľadenie týchto hodnôt a ochrana historického prostredia mesta.

  2. Územie mestskej pamiatkovej zóny je vymedzené jej hranicami a hranicami jej ochranného pásma. Ich presný opis je uvedený v dokumentácii pamiatkovej zóny a orientačne sú vyznačené v územnom pláne mesta.

  3. Predmetom ochrany v mestskej pamiatkovej zóne je najmä:

    • pôdorys historického urbanistického celku s jeho uličnými priestormi a jeho kompozíciou

    • charakter zástavby v stavebných blokoch i jednotlivých objektov uličnej zástavby

    • zachovanie dominujúceho priestorového pôsobenia veží kostolov, kláštorného komplexu a strešnej krajiny historického jdra mesta, vrátane Mlynskej a Ružovej ulice

    • zachovanie priestorovej kompozície mesta, výškové usporiadanie a spojenie mesta s okolím

    • zachovanie hodnotnej zelene a výtvarnej výzdoby mesta

    • ochrana historického stavebného fondu mesta, t.j. objektov, zapísaných v Ústrednom zozname nehnuteľných kultúrno - historických pamiatok, objektov, navrhnutých na zápis do tohoto zoznamu a ostatných objektov, dotvárajúcich prostredie pamiatkovej zóny

  4. Reguláciu funkčného využitia územia a podmienok výstavby v mestskej pamiatkovej zóne stanovuje podrobnejšia územnoplánovacia dokumentácia - regulačný plán centrálnej zóny mesta Šahy.

  5. Všetky urbanistické a stavebné zámery v mestskej pamiatkovej zóne podliehajú preskúmaniu, stanoveniu podmienok, schváleniu a dozoru regionálneho pracoviska Pamiatkového ústavu.

  6. V zmysle §§  22 a 23 zákona  SNR  čís.  27/1987  Zb.  o  archeologických výskumoch a nálezoch je každý stavebník povinný o stavebnej činnosti informovať Archeologický ústav SAV a riadiť sa jeho pokynmi.

Článok 11: Regulatívy územného systému ekologickej stability a ochrany prírody a krajiny

  1. Na zachovanie, ochranu a zveľadenie biologických, hospodárskych, rekreačných a estetických hodnôt prírody a krajiny, na zachovanie a zvýšenie ekologickej stability územia a jeho biodiverzity je na katastrálnych územiach mesta Šahy koncipovaný územný systém ekologickej stability.

  2. Územný systém ekologickej stability pozostáva z navzájom previazaných a systémovo spolupôsobiacich nadregionálnych, regionálnych a lokálnych prvkov - biocentier, biokoridorov a interakčných plôch, ktoré sú buď reálne (jestvujúce) alebo potenciálne (navrhované).

  3. Prvky a štruktúry územného systému ekologickej stability sú (budú) podrobne vymedzené návrhom regionálneho (R-ÚSES) územného systému a miestneho (M-ÚSES) územného systému ekologickej stability. Orientačne sú vymedzené v dokumentácii územného plánu mesta.

  4. Na územiach biocentier a biokoridorov, vymedzených v rámci územného systému ekologickej stability, je treba vytvárať podmienky pre  ich dôslednú ekologickú ochranu a opatrenia na udržanie a zvýšenie ich ekologickej stability, na vytvorenie diverzifikovaného biologického prostredia a na odstránenie bariér.

  5. V biocentrách a na územiach s dosahom na biocentrá sa nesmú vykonávať činnosti, ktoré môžu viesť k zníženiu ich ekologickej stability. Osobitne je dôležité dbať, aby sa neznečisťovalo ich územie, voda a ovzdušie, nesmie sa ničiť alebo obmedzovať vegetácia a rušiť fauna a ostané prírodniny.

  6. Súčasťou biocentier sú aj územia, vyhlásené za chránené, alebo pripravované na legislatívnu ochranu v zmysle zákona NR SR čís. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny:

    • chránená krajinná oblasť (CHKO) Poiplie

    • prírodná pamiatka (PP) Veľká piesková duna

    • chránený areál (CHA) Malé a Veľké jazierko

    • prírodná rezervácia (PR) Mokraď pri Tešmáku

    • prírodná rezervácia (PR) Surdocké lúky

    • chránený areál (CHA) Čierne (Ratajské) jazierko všetky v katastrálnom území Tešmáku

    • prírodná pamiatka (PP) Zlepencová terasa v katastrálnom území Šiah

  7. Štruktúru ekosystému a ochranu prírody a tvorbu krajiny je potrebné trvalo zosúlaďovať s koncepciou ochrany a využívania národného parku Dunaj - Ipeľ v MR.

  8. Pre zvýšenie ekologickej stability územia sa územným plánom mesta navrhujú tieto ekostabilizačné opatrenia:

    • zriadenie mestského lesoparku a jeho prepojenie s nadregionálnym biokoridorom Poiplia

    • revitalizácia mokradí, jazierok a ostatných plôch v CHKO Poiplie pri Tešmáku, priestorov regionálneho biocentra nad a pod ústím Štiavnice do Ipľa s prepojením a revitalizáciou Devánovho meandra, obnova Seleckého potoka na Silberských (Dolných) lúkach a obnova pôvodného toku Mlynského potoka pod Zlepencovou terasou

    • zatrávnenie pôvodných zaplavovaných lúk v inundácii Ipľa - Silberských lúk medzi Šahami a Tešmákom, Silberských (Dolných) lúk pri Krupinici a Veľkého pasienku pri Homoku

    • zriadenie produkčných sadov na úpätí Studeného vrchu v dotyku s nízkopodlažnou mestskou zástavbou

  9. Všetky prvky územného systému ekologickej stability a navrhnuté ekostabilizačné opatrenia sú v zmysle stavebného zákona verejnoprospešnými stavbami.

 

Článok 12: Zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie

  1. Územným plánom sa navrhuje a rieši komplexné zabezpečenie mesta a jeho mestských častí verejným vodovodom, verejnou splaškovou kanalizáciou, elektrickou energiou a ich plynofikácia.

  2. Navrhuje sa intenzifikácia jestvujúcej ČOV tak, aby kapacitne postačovala aj pre návrhové potreby rastu mesta do roku 2015, vrátane odkanalizovania miestnej časti Homok. Mestské časti Preseľany n. Ipľom a Tešmák a navrhovaná priemyselná zóna pri Kovomonte budú vybavené samostatnými ČOV.

  3. Pre zabezpečenie výhľadových potrieb mesta po roku 2015 sa územným plánom rezervuje priestor pre umiestnenie vodojemu II. tlakového pásma.

  4. Dobudovaním plynofikácie vo všetkých častiach mesta sa vytvoria podmienky pre postupné vylúčenie lokálnych kúrenísk na báze spaľovania pevných palív a ich prevedenie na ušľachtilé palivá. Sídliskové kotolne „Sever“ a „Tabáň“ budú plynofikované.

  5. Dôsledným funkčným zónovaním sa obmedzujú až vylučujú negatívne vplyvy výrobných aktivít a dopravy na obytné zóny mesta.

  6. Navrhovanou preložkou cesty I/66 na západný okraj mesta a výhľadovo až za železničnú trať sa v meste zníži dopravné zaťaženie a obmedzí sa hluk z automobilovej dopravy, čím sa vytvoria podmienky pre skvalitnenie obytného prostredia.

  7. Pre zníženie dopravného zaťaženia v obytných súboroch sa navrhuje zokruhovanie Thuróczyho ulice a diverzné uličné prepojenie popri športovom areáli v severnej časti mesta.

  8. Z terajšej okrajovej časti mesta sa vylučuje veľkokapacitné zariadenie poľnohospodárskej výroby (PD Hont) s negatívnym dosahom na obytnú zónu.

  9. Zriadením mestského lesoparku a zatrávnením orných pôd v inundácii Ipľa v dotyku s mestskou zástavbou sa vytvoria podmienky zlepšenia životného a obytného prostredia v meste, situovanom v intenzívne obrábanej poľnohospodárskej krajine.

  10. Na odstránenie vplyvu veternej erózie zo svahov Studeného vrchu na obytnú zónu mesta sa na východnom okraji mestskej zástavby navrhuje zriadenie produkčných sadov.

  11. Komunálny odpad zo všetkých častí mesta sa bude organizovane zbierať a uskladňovať na mestskej skládke „Nový Dvor“ v kat. úz. Vyškoviec n. Ipľom. Postupne sa predpokladá separácia odpadov.

  12. Už nepoužívaná skládka komunálneho odpadu v kat. úz. Preselian n. Ipľom bude sanovaná.

 

IV. časť:  Chránené územia a ochranné pásma

  Článok 13

  1. Na území Šiah sú vyhlásené, resp. na legislatívnu ochranu navrhované tieto chránené územia:

    • územie Mestskej pamiatkovej zóny (PZ) Šahy (s ochranným pásmom), podľa návrhu Pamiatkového ústavu; bolo vyhlásené vyhláškou Okresného úradu Levice čís. 1/1993

    • územie Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Poiplie; návrh na vyhlásenie v roku 1997 vypracovala Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica - centrum

    • ochrany prírody. Súčasťou CHKO Poiplie sú maloplošné chránené územia Veľkápiesková duna (PP), Malé a Veľké jazierko (PR), Mokraď pri Tešmáku (PR) a Surdocké lúky (PR)

    • maloplošné chránené územia Zlepencová terasa (PP) v kat. úz. Šahy a Čierne (Ratajské) jazierko (CHA) v kat. úz. Tešmák sú na legislatívnu ochranu navrhované

  2. Do severozápadnej časti kat.úz. Šiah zasahuje ochranné pásmo prírodných liečivých zdrojov (kúpeľné miesto Dudince, zdroje prírodných minerálnych vôd Santovka a Slatina), ktoré je vyhlásené Ministerstvom zdravotníctva SR podľa zákona NR SR čís. 303/1998 Z.z.

  3. Na území Šiah sa uplatňujú nasledovné ochranné pásma, vychádzajúce zo všetobecne platných predpisov:

    • železničná trať čís. 153 - 60 metrov obojstranne od osi koľaje, resp. od osi krajnej koľaje, najmenej však 30 metrov od hraníc obvodu dráhy (podľa zákona o dráhach)

    • železničné vlečky 30 metrov od osi krajnej koľaje obojstranne

    • štátne cesty I. a II. triedy - 25 metrov od osi vozovky, resp. krajného jazdného pruhu

    • štátne cesty III. triedy - 18 metrov od osi vozovky obojstranne

    • miestne komunikácie II. triedy - 15 metrov od osi vozovky obojstranne (ochranné pásma ciest vyplývajú z vyhlášky čís. 136/61 Zb.)

    • vzdušné elektrické vedenia 400 kV - 25 metrov od krajného vodiča obojstranne

    • vzdušné elektrické vedenia 22 kV - 10 metrov od krajného vodiča obojstranne (ochranné pásma vyplývajú z vládneho nariadenia čís. 80/57 Zb.)

    • STL plynovody v nezastavanom území - 10 metrov od osi vedenia obojstranne

    • VTL a VVTL plynovody do O 300 mm - 30 metrov od osi vedenia obojstranne (ochranné pásma vyplývajú z vyhlášky FMPE čís. 175/75 Zb.)

    • diaľkovody (trasy ropovodu) - 150 metrov od krajného vedenia obojstranne (vyplýva zo STN čís. 65 0204)

    • ochranné pásma vodných zdrojov a vodárenských zariadení - 100 metrov od zdroja (ak nie je osobitne určené inak)

    • ochranné pásma čistiarní odpadových vôd - 200 metrov po smere prevládajúcich vetrov, 100 metrov proti smeru prevládajúcich vetrov

    • ochranné pásma cintorínov - 50 metrov v sídle s verejným vodovodom, 100 metrov v sídle bez verejného vodovodu.

    Ochranné pásma hospodárskych dvorov Roľníckych družstiev a Štátnych majetkov sa určujú podľa počtu a druhu ustajnených zvierat. Vzhľadom na súčasný stav v poľnohospodárskej výrobe sú ochranné pásma uvažované vo vzdialenostiach 200, resp. 100 metrov od oplotení jednotlivých poľnohospodárskych výrobných areálov.

  4. Všetky chránené územia a ochranné pásma sú orientačne zakreslené do výkresovej časti územného plánu mesta.

 

V. časť:  Zastavané územia mesta

  Článok 14:  Návrh na úpravu a rozšírenie zastavaného územia

  1. Návrhom úprav a rozšírenia zastavaného územia mesta sa sleduje zásada zahrnúť do zastavaného územia všetky koncentrované urbánne aktivity a potreba zabezpečiť primeraný rozsah  návrhu zastavaného územia pre uspokojenie aktuálnych a očakávaných potrieb rozvoja mesta a pre zabezpečenie všetkých jeho funkcií.

  2. Zastavané územie Šiah (v katastrálnom území Šahy) sa navrhuje rozšíriť takto:

    • zo severozápadnej strany o plochu rozšírenia mestského cinatorína, nástupu do cintorína a navrhovaného rozšírenia priemyselného areálu pri ulici SNP

    • zo severnej a severovýchodnej strany o plochy navrhovanej severnej expanzie mesta obytnou a vybavenostnou zástavbou

    • z juhovýchodnej strany o navrhované doplnenie nízkopodlažnej zástavby rodinných domov v lokalite Psí vrch, vrátane Kalvárie

    • v mestskej časti Homok o lokality navrhovanej výstavby rodinných domov Malé kapustniská a pri autokempingu až po cestný hraničný priechod

  3. V katastrálnom území Preselian nad Ipľom sa zastavané územie navrhuje rozšíriť o cintorín, o navrhované športové plochy, o lokalitu navrhovanej výstavby rodinných domov a o celý areál Poľnohospodárskeho družstva, vrátane jestvujúcich rodinných domov na ľavom brehu potoka Kamenec a navrhovanú ČOV.

  4. V katastrálnom území Tešmáku sa zastavané územie navrhuje rozšíriť o lokalitu navrhovanej výstavby rodinných domov a o celý areál Poľnohospodárskeho družstva a na jeho východnej strane o plochu jestvujúceho futbalového hriska, jestvujúci rodinný dom so záhradou pri cintoríne a o plochu miestneho cintorína

  5. Mimo súvisle zastavaných území mesta tak po úpravách a rozšírení zostanú iba lokality priemyselnej zóny pri Kovomonte s čerpacou stanicou pohonných hmôt, areál PD Hont so sušičkou a mlynom a majere Hanďáš a Volnerova pustatina

  6. Pretože už v súčasnosti má mesto prakticky včerpané územné rezervy pre výstavbu v hraniciach svojho zastavaného územia, navrhuje sa pre získanie nových plôch na bytovú výstavbu a nevyhnutnú občiansku a technickú vybavenosť v náväznosti na zastavané územie mesta využiť Metodický pokyn MP SR čís. 8355/2000-620, a to tak v katastri Šiah (severný rozvoj obytnej zóny, Homok Psí vrch, rozšírenie cintorína), ako aj v mestských častiach Preseľany n. Ipľom a Tešmák (výstavba rodinných domov).

  7. Rozšírenie zastavaného územia mesta vo výhľadovom období územného plánu sa bude týkať celého proponovaného západného rozvoja mesta za Ipľom až po železničnú trať Šahy - Zvolen.

  8. Všetky navrhované úpravy a rozšírenia zastavaného územia mesta sú zakreslené vo výkresoch komplexného urbanistického návrhu územného plánu mesta.

 

VI. časť:  Verejnoprospešné stavby

Článok 15

  1. Ako verejnoprospešné sa podľa ustanovení § 13 ods. 3, písm. b a ods. 4, písm.b stavebného zákona určujú nasledovné menovite uvedené stavby:

  2. Stavby pre sociálne bývanie:

    • stavby pre bývanie sociálne neprispôsobivých skupín obyvateľstva v lokalite Hanďáš, k.ú. Šahy

    • stavby pre bývanie sociálne odkázaných (mladé manželstvá, seniori, byty s regulovaným vybavenostným štandardom)

  3. Stavby základnej a vyššej vybavenosti verejnoprospešného charakteru:

    1. stavby pre školstvo a výchovu

      • zariadenia predškolskej výchovy, v území navrhovaného severného rozvoja mesta

      • nová Stredná priemyselná škola, v území západného rozvoja mesta

    2. stavby pre telovýchovu a pre šport

      • viacúčelový  športovo - rekreačný areál v lokalite nad ČOV

      • verejný športový areál v mestskej časti Preseľany

    3. stavby pre verejné rekreačné aktivity

      • dokompletovanie „Areálu zdravia“ na Homoku

      • vybudovanie nástupného priestoru lesnej rekreačnej zóny v Olvárskej doline

      • zriadenie verejného rekreačného priestoru v Preseľanoch, pri sútoku potoka Kamenec s Ipľom

      • vybudovanie verejného rekreačného priestoru v mestskom lesoparku/Pri studničke

      • zriadenie peších a cyklistických rekreačných trás v inundačnom území Ipľa, i s rekreačným vybavením na týchto trasách

    4. cintoríny

      • rozšírenie mestského cintorína vrátane vytvorenia nového nástupného priestoru a prístupovej cesty k nemu

    5. zariadenia pre kultúru, pre verejné služby a pre verejnú správu

      • kultúrno/spoločenský dom na nároží ul. SNP a Mlynskej ulice

      • mestská tržnica a trhovisko vo vnútroblokovom priestore medzi ul. J.Kráľa a Mlynskou ulicou

      • dostavba Župného domu a priestoru pre verejnú správu na ul. J. Kráľa

      • centrum voľného času pre deti a mládež na predĺžení Mládežníckej ulice

  4. Verejná zeleň, ochranná zeleň a prvky územného systému ekologickej stability:

    • mestský lesopark na severozápade mesta a pozdĺž Ipľa až k Preseľanom

    • všetky prvky ochrannej a izolačnej zelene

    • všetky prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho územného systému ekologickej stability (ÚSES)

    • všetky navrhované ekostabilizačné opatrenia

  5. Stavby pre verejnú dopravu a dopravné zariadenia verejnoprospešného charakteru:

    • preložka a úpravy štátnej cesty I/66, vrátan dlhodobých zámerov preložky a jej rozšírenia

    • výhľadové zriadenie nového cestného hraničného priechodu

    • rozšírenie a smerové úpravy železničných tratí, vrátane rozšírenia železničnej stanice

    • stavba železničného vlečkového systému v priemyselnej zóne

    • rezervný koridor pre výhľadovo možné zriadenie železničného prepojenia Šahy - Veľký Krtíš

    • všetky mestské komunikácie základného komunikačného systému

    • miestne zberné, prístupové a obslužné komunikácie v Šahách, Preseľanoch a Tešmáku

    • prístupová cesta k lesnej rekreačnej zóne v Olvárskej doline

    • všetky verejné záchytné a odstavné parkoviská

    • areál novej autobusovej stanice na Homoku, vrátane úprav predstaničného priestoru.

  6. Zariadenia verejného technického vybavenia:

    • plochy pre rozšírenie ČOV Šahy a pre zriadenie nových ČOV v Preseľanoch, v Tešmáku a v priemyselnej zóne

    • plocha pre novonavrhovaný vodojem pre priemyselnú zónu

    • trasa prepojenia Západoslovenskej a Stredoslovenskej vodárenskej sústavy

    • odľahčenie Olvárskeho potoka v Tešmáku s úpravami jeho trasy

    • regulačné úpravy na potoku Kamenec a na Nemeckom potoku

    • regulačné úpravy na Krupinici a na Seleckom potoku

    • prepojenie Devánovho meandra (v k.úz. Preseľany) s tokom Ipľa

    • vybudovanie vodných zdrží na potoku Kamenec v Preseľanoch, výhľadovo i na Olvárskom potoku v k.úz. Tešmák.

    Okrem toho sú do verejnoprospešných stavieb zaradené všetky navrhované miestne líniové vedenia verejného  technického vybavenia a úpravy ich trás vrátane k ním príslušných trasových zariadení tak, ako sú uvedené vo výkresoch návrhu technického vybavenia, jednotná telekomunikačná sieť, verejné primárne rozvody elektrického prúdu, verejné elektrické osvetlenie a tepelné siete verejného rozvodu tepla a teplej úžitkovej vody.

  7.  Na všetky tu uvedené stavby a zariadenia sa primerane vzťahujú ustanovenia § 108 stavebného zákona o možnostiach vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckych práv k pozemkom a stavbám z dôvodov verejného záujmu.

  8. Všetky navrhované verejnoprospešné stavby sú orientačne zakreslené v územnom pláne mesta.

 

VII. časť:  Určenie, pre ktoré časti mesta je potrebné obstarať a schváliť podrobnejšiu územnoplánovaciu dokumentáciu

Článok 16

  1. Podrobnejšou (zonálnou) územnoplánovacou dokumentáciou, vypracovanou podľa § 12 stavebného zákona, s podrobnosťami, stanovenými v § 13 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR čís. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, je potrebné riešiť najmä :

    • prestavbové priestory centrálnej mestskej zóny medzi Hlavným námestím, ulicou Janka Kráľa, Tabáňskou ulicou a Mlynskou ulicou

    • severné rozšírenie obytného súboru Tabáň II. (v lokalite nad ČOV)

    • priestory obytnej zástavby na severovýchodnom okraji mesta

    • rozšírenie lokality sústredenej výstavby rodinných domov Psí vrch (pri Kalvárii)

    • lokalitu sústredenej výstavby rodinných domov v Preseľanoch

    • lokalitu sústredenej výstavby rodinných domov v Tešmáku

    • lokalitu sústredenej výstavby rodinných domov Homok - Malé Kapustniská a Homok pri autokempingu

    • priemyselnú zónu pri Kovomonte (navrhovaný priemyselný park)

    • územie medzi Hontianskou cestou , Železničnou ulicou, železničnou traťou a Lesnou ulicou, vrátane novej autobusovej stanice

    • na sanáciu (ozdravnú prestavbu) navrhované územie Mlynskej, Petófiho, Sládkovičovej a Ružovej ulice, resp. Podzámockej ulice.

  2. Okrem toho je potrebné (na základe rozpracovanej koncepcie Ipeľskej únie) vypracovať komplexný Návrh miestneho územného systému ekologickej stability.

  3. Osobitnou dokumentáciou urbanisticko - krajinárskeho charakteru je potrebné riešiť územnú a technickú problematiku zriadenia mestského lesoparku.

  4. Koncepciu výhľadového západného rozvoja mesta sa v aktuálnom čase (cca po roku 2010) doporučuje riešiť formou verejnej urbanisticko - architektonickej súťaže.

  5. Podobne je potrebné verejnou alebo užšou urbanisticko - architektonickou súťažou v aktuálnom čase (do vybudovania preložky cesty cesty I/66) riešiť koncepciu úprav Hlavného námestia.

     

 

VIII. časť:  Záverečné ustanovenia

Článok 17

  1. Schválený územný plán mesta je v celom rozsahu smerným a v častiach, určených týmto všeobecne záväzným nariadením, záväzným  podkladom pre vypracovávanie a schvaľovanie ďalšej  podrobnejšej územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov, na územné rozhodovanie a na vypracovávanie dokumentácie stavieb.

  2. Za dodržiavanie územného plánu mesta zodpovedá mesto Šahy, Mestský úrad Šahy, oddelenie výstavby a životného prostredia Mestského úradu Šahy a zákonom určený stavebný úrad.

  3. Autorský dozor nad dodržiavaním koncepcie územného plánu mesta vykonáva v zmysle zákona čís. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) hlavný riešiteľ územného plánu mesta.

  4. Územný plán možno meniť iba doplnkami alebo zmenami, ktoré musia byť vypracované podľa podmienok, určených stavebným zákonom a musia byť riadne prejednané a schválené Mestským zastupiteľstvom.

  5. Kompletná dokumentácia územného plánu mesta Šahy je uložená na Mestskom úrade Šahy, na stavebnom úrade a na Krajskom úrade v Nitre - odbore životného prostredia.

Článok 18

  1. Schválením územného plánu mesta a vydaním tohoto všeobecne záväzného nariadenia sa ruší platnosť Územného plánu sídelného útvaru (ÚPN-SÚ) Šahy, vypracovaného v roku 1980 a schváleného radou ONV Levice, vrátane jeho prehodnotenia z roku 1984.

  2. Všeobecne záväzné nariadenie nadobúda účinnosť 30 dňom po zverejnení.

 

V Šahách, 13. decembra 2001

                                                                                                                                            JUDr. Ernest Zsolnay, primátor mesta Šahy 

< návrat VZN