|
ADMINISTRATÍVNO-SPRÁVNE POSTAVENIE MESTA V MINULOSTI A DNES |
|
Prvá písomná zmienka o meste Šahy pochádza z 13. storočia a nachádza sa v listine kráľa Bélu IV. z roku 1237. V nej sa názov vtedajšej osady spomína ako Saag. Šahy boli v tomto období súčasťou Hontianskej stolice, ktorej administratívnym centrom bol hrad Hont. Vytvorenie systému stolíc sa datuje na začiatok 11. storočia, počas panovania kráľa sv. Štefana. Počiatky výkonu verejných funkcií v histórii Šiah siahajú do obdobia pôsobenia premonštrátskej rehole na území mesta. Premonštráti pôsobili v kláštore, ktorý založil v roku 1238 bán Márton. Charakter mestečka nadobudli Šahy za kráľa Žigmunda, ktorý im udelil v roku 1405 právo na jarmok a o dva roky neskôr aj právo meča. Právo mýta mali Šahy už od roku 1266. Kláštor mal od svojho vzniku až do tureckej okupácie v polovici 16. storočia veľký význam ako sídlo stredovekého verejného notariátu /locus exedibilis/. Prepošstvo bolo hodnoverným miestom nielen pre Hontiansku stolicu, ale aj pre Novohradskú, Zvolenskú, Tekovskú a Gemerskú. V roku 1657 bola založená cirkevná matrika /civilná matrika bola založená až v roku 1896/. Okrem cirkevných povinností tu vykonávali aj svetské služby. Od polovice 16. storočia, po vpáde Turkov do Uhorska, Hontianska stolica nemala stále sídlo a schádzala sa väčšinou v Banskej Štiavnici, Bátovciach, Sebechleboch, vo Vinici a v Krupine. Od roku 1751 sa sídlom stolice stala obec Kemence. Keď v roku 1806 župný dom v obci Kemence vyhorel, rozhodlo sa o premiestnení sídla stolice do Šiah. Nové postavenie Šiah, ako sídla Hontianskej stolice, prinieslo mestu hospodársky, kultúrny a spoločenský rozvoj. Mesto sa stalo administratívnym centrom Hontu. V roku 1848 zanikli stolice a nahradili ich pomenovaním župa. Rakúsko-uhorské vyrovnanie roku 1867 prinieslo určité administratívno-správne zmeny aj v Hontianskej župe. Namiesto štyroch slúžnych okresov mala župa päť okresov: Šahy, Krupina, Veľká Čalomija, Bátovce a Szob. Významné postavenie okresov vyplýva z princípu fungovania žúp. Hlavným predstaviteľom župy bol župan, ktorého do tejto funkcie ustanovil panovník. Najvyšším orgánom župy bolo valné zhromaždenie /generálna kongregácia/, ktoré sa schádzalo štyrikrát ročne. Najvyšším voleným funkcionárom župy bol podžupan, ktorý predsedal na valných zhromaždeniach a vystupoval v mene župy. Nositeľmi jednotlivých funkcií boli župní hodnostári. Priamymi vykonávateľmi uznesení župného predstavenstva boli okresní úradníci, na čele ktorých stál volený hlavný slúžny. Táto skutočnosť umocňuje význam a postavenie vtedajších okresov. Toto obdobie prinieslo mimoriadny rozmach a rozvoj mesta. Rozpad rakúsko-uhorskej monarchie a vznik Československej republiky v roku 1918 sa prejavili aj v územnej reorganizácii žúp. Podpísaním Trianonskej dohody dňa 4. júla 1920 sa Hontianska župa rozdelila na dve časti. Väčšia časť pripadla Československu a menšia časť Maďarsku. Mesto Šahy sa stalo hraničným mestom ČSR, ostalo však sídlom severnej časti Hontianskej župy, ako aj okresu, až do administratívnej reformy k 1. januára 1923. Týmto dňom Šahy prestali byť sídlom župy aj okresu. Bola tu zriadená len expozitúra Krupinského okresu. Obdobie od roku 1919 do r. 1922 je poslednou fázou rozvoja žúp ako foriem verejnej správy starého komitátneho zriadenia. Vládnym uznesením č. 310/1922 Zb. sa z historických 16 žúp vytvorilo šesť tzv. veľžúp. Územie Hontianskej župy bolo pričlenené do Pohronskej /Zvolenskej/ župy. Tento župný systém existoval do roku 1927. Zákonom číslo 125/1927 Zb. župy nahradilo krajinské zriadenie a županov vystriedali okresní náčelníci, ktorí podliehali krajinskému prezidentovi. |